Náš život dosť pripomína počasie. Keď svieti slnko, zabúdame, že si máme dávať pozor, aby nás nespálilo. Myslíme si, že ak nám je príjemne, nič sa nemôže zmeniť. Mnohokrát prehliadame pálenie, pretože sme príliš oslepení žiarou nášho šťastia. Myslíme si, že všetko trvá večne a netreba vynakladať žiadnu snahu. No a potom nastane búrka…
Chvíle, kedy sa nám obráti život naruby. Niečo alebo niekoho stratíme. Niekto nás podvedie, zradí, oklame. Naštrbí sa nám zdravie. Prídeme o prácu. Stratíme priateľa, o ktorého sme sa mohli celé roky opierať, a to kvôli úplnej hlúposti. Jednoducho sa nad nami preženie búrka, všade počuť len hromy a oslepujú nás hrôzostrašné blesky.
pinterest.com
A toto obdobie akoby nemalo konca.
Poznáte to… Keď sa niečo kazí, ide to pomaly, ale dlho, a nič neutícha. Pekne rad za radom. Prichádza jedna rana za druhou, až nakoniec zistíme, že sme stratili všetko a nič už nie je také, aké to bolo predtým. Akoby sa niekto tam hore rozhodol, že nám namiesto jedného problému dopraje hneď niekoľko, ktoré na seba nadväzujú a valia sa na nás ako lavína, pričom sa my nemáme kam uhnúť.
Iba tam stojíme, bezmocne sa potácame, nechávame sa prevaliť a modlíme sa, aby sme to prežili. A keď to neustáva, ležiac na zmrznutej zemi si želáme iba jediné… Koniec. Akýkoľvek. Týchto problémov. Náš. Všetkého. Pretože občas je akýkoľvek koniec lepší než nekonečné zúfalstvo.
A vtedy akoby zázrakom to začína utíchať. Vidíme konečne svetlo na konci tunela, ku ktorému sa z posledných síl priplazíme. Príde to, keď prestaneme bojovať. Keď sa prestaneme priečiť a niekam sa schovávať. Keď to prijmeme a zmierime sa s tým, že odteraz náš život bude vyzerať inak.
pinterest.com
Preto keď príde búrka, prijmi ju.
Ihneď. Akonáhle sa začne zmrákať, priprav sa na veľké veci, ktoré v tvojom živote nastanú. Nezatváraj okná, neschovávaj sa pod posteľ, pretože tým ten živel iba vyprovokuješ. Postav sa tomu čelom. Možno zmokneš. Možno prechladneš. Možno sa stratíš v priestore, pretože nebudeš vidieť na krok. Ale ver, že je to to najlepšie, čo môžeš urobiť.
Niektorým búrkam v našich životoch sa vyhnúť nedá. Nevieme sa pred nimi skryť, nech robíme čokoľvek. Jediné, čo naozaj musíme urobiť, je prijať ich. Zmieriť sa s nimi a aj so všetkým, čo so sebou prinesú. A hlavne musíme pochopiť, že prišli preto, aby z našej cesty zmietli všetko to, čo k nám nepatrí.
Keď príde búrka, necíť strach. Cíť pokoru. Tieto časy totiž potrebujú práve to. Pokorného človeka, ktorý vie, že všetko, čo sa deje, sa deje z nejakého dôvodu. Človeka, ktorý sa nebojí strát a uvedomuje si, že vždy, keď o niečo príde, uvoľní sa v jeho živote priestor pre niečo iné.
Pre niečo možno lepšie. A niekedy aj nie. No aj vtedy si uvedom, že to tak má byť. Dobré veci nás totiž opúšťajú vtedy, keď si ich prestávame vážiť a myslíme si, že slnko na nás bude svietiť neustále.
Autor: Lucia Skoncová
Coverphoto: Photo by Christian Gertenbach on Unsplash
