Poznáte to? Ten stav, tú situáciu, ten pocit, keď „milujete“ niekoho, kto vám ubližuje, no vy ho „milujete“ aj tak? Alebo si „láskou“ k nemu ubližujete vy sami? Alebo milujete niekoho, s kým tvoriť vzťah nemá žiadny význam? Pretože chce od života niečo úplne iné, ste úplne rozdielni a skrátka, vzťah vám škrípe takmer po všetkých stránkach, po ktorých sa len dá, no vy sa aj tak neviete odmilovať?
Položili ste si už niekedy otázku: Prečo? Prečo jednoducho neviete ísť ďalej a nefungujúci vzťah ukončiť? Napadlo vám niekedy, že to láska vlastne nie je? Ako to myslím?
unsplash.com
1. Je to, čo cítite, láska?
Definícia lásky je veľmi ťažká a môže mať mnoho podôb, avšak jedným som si určite istá. Láska by nemala ubližovať. Permanentne. Nonstop. Jasné, stane sa, lebo ako hovorí Bob Marley: Každý nám raz ublíži… Chtiac či nechtiac, áno, stáva sa. Nikto nie je dokonalý a každý z nás má občas zlý deň či dokonca obdobie, kedy to s ním nie je „dvakrát med lízať…“
No je obrovský rozdiel medzi tým, keď má náš partner zlé obdobie, a medzi tým, keď sa ku nám správa zle – dlhodobo. Pevne verím, že aj keď je to niekedy ťažké rozoznať, to rozoznať budete vedieť. Napríklad, ak sa váš partner správa ku kamarátom v pohode, k okoliu v pohode, no k vám, akoby ste mu „zjedli večeru“… Tak to nie je celkom ok.
Nechcem tu vyťahovať konkrétne príklady, lebo každá z nás je iná a má inú predstavu o tom, čo od života a čo od života s partnerom chce. Avšak ak sa cítite už dlhodobo nešťastná, nedocenená, ponižovaná, nevypočutá, ignorovaná, na všetko sama a pod… Ak nedajbože žijete v strachu z toho, čo zas bude… Ak z druhej strany necítite dlhodobo lásku a pochopenie, tak asi nie je všetko s kostolným a zdravý vzťah vyzerá trochu inak.
Lásku by som teda definovala v skratke tak, že je to niečo, čo má náš život uľahčovať a robiť ho krajším. Má nás napĺňať pokojom a pocitom „domova“. Bezpečia. Má nám byť oporou v ťažkých časoch a máme v nej mať „parťáka do každého počasia…“
unsplash.com
Taktiež by to malo byť o nejakej zhode…
Nejakom súzvuku dvoch duší, ktoré si proste sadli, rozumejú si a chcú tento život prežiť spolu a hlavne rovnako. Ťažko budete mať šťastné manželstvo s niekým, kto nechce deti, kým vy ich chcete. Ťažko budete mať šťastný vzťah s niekým, kto miluje cestovanie, doma na zadku sa doslova dusí a chytá depresie, zatiaľ čo vy túžite presne po tom. Byť doma, mať svoju rodinku, svoj pokoj a svoj malý šťastný svet…
2. A čo to teda vlastne cítite, ak viete, že vzťah nefunguje, no aj tak sa ho držíte ako ako cenovka na ovocí?
Viem, že to nie je smiešne. No ak sa vám trochu uľaví, sama som to prežila a teraz s odstupom času už o tom dokážem vtipkovať – čo je skvelá vec, lebo je dôkazom, že aj keď sa zamotáte do takej šlamastiky, akou je závislosť na vzťahu či na osobe, dá sa z toho dostať a dá sa cez to preniesť…
Ako teda spoznáte, že ste závislí?
V podstate jednoducho. Rada to prirovnávam k závislosti na drogách alebo na jedle alebo hocijakej inej fyzickej závislosti – skrátka, chcete niečo mať vo svojom živote, aj keď viete, že vám to v konečnom dôsledku ten život ničí alebo veeeeľmi komplikuje.
Ak ste sa v tejto definícií našli, vedzte, že máte problém.
Avšak POZOR. Je niekoľko druhov závislostí a každá z nich má svoj pôvod niekde inde. Preto sú aj jej príznaky úplne rozdielne.
Najjednoduchšie rozpoznateľný druh závislosti je ten, ktorý som už načrtla…
Vzťah vám nefunguje alebo vám partner ubližuje a vy aj tak nedokážete odísť. Tu je to viac menej jasné. To, že s ním zostávate, môže znamenať viac vecí – u mňa to bola chorobná potreba dokázať mu, že som ako žena DOSŤ.
Proste, aj keby ma podviedol s futbalovou jedenástkou, aj tak by som hádzala vinu na seba. Že ja za to môžem (haha) a niežeby som ho nekopla do prdele, ešte by som sa mu ospravedlnila za to, že mu nestačím… Tento druh závislosti plynie väčšinou z nášho vnútra a z toho, že v ňom máme nejaká boliestku. Niečo v štýle, že si myslíme, že nie sme dosť dobrí. A tak aj keď s nami niekto vytiera podlahu, namiesto toho, aby sme si uvedomili, že je to sráč, ešte si povieme, že si asi viac nezaslúžime, lebo na viac nemáme… Psycho veci proste…
unsplash.com
Potom je tu ďalší typ…
Pretože závislí nemusíme byť len na partnerovi… Závislí môžeme byť aj na vzťahu. Na pocite, že niekoho máme. A ak niekoho práve nemáme, tak sa cítime nekompletní. Cítime sa proste zle. A silou-mocou si niekoho hľadáme, len aby sme v podstate niekoho mali. Lebo bez partnera si pripadáme ako nejaký chybný kus? Samota nás desí a vzťah s inou osobou berieme ako nejaký zmysel života alebo aspoň jeho značnú časť. Na čom by vlastne nemuselo byť nič zlé, keby to niektorí z nás nehnali do extrému…
V tomto prípade teda nie je partner ten, kto nám „ubližuje“. Môžeme si dokonca naraziť fajn človeka, s ktorým by to malo hlavu aj pätu. Lenže my sa tak zafixujeme na VZŤAH (mám vzťah, hurá, vzťah, vzťah, vzťah, mám ho, konečne, YES!) že sa už nejako podvedome vopred programujeme, že ten vzťah nemôžeme za ŽIADNYCH okolností stratiť. Veď ho konečne máme! A toto je to, čo nás a aj náš vzťah zničí v tomto prípade závislosti. Partner je v tom, chudák, nevinne. Ničiť vás bude to, ako ten vzťah závislácky vnímate.
Napríklad sa bojíte, že sa vám ten vzťah rozpadne ešte skôr, ako by niečo reálne naznačilo, že by sa rozpadnúť mohol. Budete prehnane žiarliť, vo všetkom budete hľadať niečo viac, budete sa prehnane snažiť, druhému pravdepodobne nedáte dýchať a vzťah udusíte a partnera od seba odoženiete. A toto vás naozaj zničí – strážiť druhého človeka ako psíčka… To je iný nárez na psychiku. Všetko budete prehnane analyzovať a stane sa z vás malý psychopatík. No a najväčšia rana pre vás bude, keď vás nakoniec ten partner aj tak opustí, lebo toto nikto nedá…
Závislí môžeme byť aj na iných veciach, ktoré majú čo-to spoločné so vzťahmi…
Ženy napríklad od pocitu, že proste musia, chcú, vidia jediný zmysel a idú hlava-nehlava po tom, aby sa stali matkami. Nechápte ma zle, táto túžba je úplne super a je úplne v poriadku, ale sú ženy, ktorým je jedno s kým, kde, za akých okolností… Proste majú v hlave jedinú vysvietenú tabuľku s nápisom dieťa… A to, určite sami uznáte, nie je tiež celkom ok.
Alebo ani nemusím chodiť ďaleko… Boris Kollár. Nie, neťahám sem politiku, ide skôr o jeho životný štýl „tradičnej rodiny“… Toto sú už ale fakt extrémy.
unsplash.com
Ako som už spomínala, závislostí je veľa…
Ak ste sa v tomto článku našli, je fajn hodiť si pokec sám so sebou, čo môže byť na týchto slovách vo vašom prípade pravdy. A ak na tom pravdy niečo bude, je určite fajn začať to riešiť, pretože to, že máte nutkanie takto konať a takto žiť, vám môže dosť ublížiť… Tiež si treba uvedomiť, že sa pre niečo, pre nejaký dôvod, takto správate. Ako som už napísala, máte nejakú boliestku, ranu, ktorú si fúkate takýmto nie celkom šťastným spôsobom. Ak vás táto téma zaujala, vypočujte si aj náš podcast Rozhovory o živote, epizódu: Závislosť na vzťahoch
V čo najbližšej dobe sa taktiež pokúsim dopísať článok o tom, ako si vieme pomôcť, (respektíve, ako som si pomohla ja), ak sa do niečoho podobného zamotáme a budem veľmi rada, ak vás inšpiruje a pomôže. No čo je dôležité uvedomiť si, je to, že sa pod vplyvom závislosti oberáte o možnosť mať naozaj pekný a dlhotrvácny vzťah (alebo vzťahy všeobecne, pretože toto neplatí len pri „romantických vzťahoch“) preto určite stojí za to s tým niečo urobiť…
S láskou Ketrin
Coverphoto: Photo by pawel szvmanski on Unsplash
