Bola som veľmi unavená, keď mi zrazu pípla správa. Otočila som sa k telefónu a pozrela na displej. Srdce sa mi na sekundu zastavilo. Bola to moja minulosť. Vravela som, že som bola unavená? Teraz to zrejme neplatilo. Samozrejme, že som na správu spätne reagovala.

Nepísal nič zvláštne. Pýtal sa, ako sa mám, ako žijem a či vôbec žijem. Tvárim sa, že žijem, odkedy si odišiel.

Odpísala som, že sa mám fajn a jeho otázku som zopakovala. Napísal mi, že sa mu darí, že má veľa nových vecí a že je nadmieru spokojný.

pinterest.com

Pousmiala som sa. Tak trošku. Bola som úprimne rada, že je šťastný. Lenže ma trápilo, že nie je šťastný so mnou. A že nie som šťastná ja.

Trápilo ma to každú noc. Každú jednu noc som si pozerala staré fotky, správy. Slzy mi tiekli len tak po tvári. Spomienky sa objavovali jedna za druhou. Zrazu som bola tam. S ním. Boli sme šťastní. Každú jednu noc s ním som sa cítila bezpečne. Ten pocit, aký som mala, keď sme boli spolu, sa nedá slovami opísať. To musí človek zažiť na vlastnej koži.

Neskutočne si cením to, že sa snaží udržovať dobré vzťahy. Lenže… načo? Nech mi nikto nevraví, že je až taký hlúpy, aby nevedel, ako mi to ubližuje. Stopercentne vie, ako ma vytáča, a zároveň mrzí, že on ma ku svojmu šťastiu nepotrebuje. Teraz naozaj neviem, či je milý kvôli tomu, že sa o mňa zaujíma (a či vôbec), alebo je len proste sebec, aby mi dal najavo, aký úžasný je jeho život.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Aké to je milovať ženu, ktorá si prešla peklom

Vždy bol taký. Vždy bol na prvom mieste on a jeho priority. Mne to však neprekážalo, pretože on bol moja hlavná priorita. A cez deň sa tvárim v poriadku, šťastná, odmeraná a najmä – nezaľúbená. Čím viac to skrývam, tým viac sa to večer prejaví. Tým viac na to myslím. Tým viac to bolí.

pinterest.com

Nechcem zabudnúť na tie chvíle, ale na to, čo k nemu cítim. Nie je to správne. Lenže prečo, keď to viem, to neprechádza? Niekedy mám chvíle, kedy sa zajakávam od plaču, inokedy len hľadím do prázdneho priestoru a cítim, ako sa mi srdce pomaly rozpadá na kúsky. Už teraz viem, že to nie je len metafora. A to som sa považovala za celkom silnú osobnosť.

Načo mi dáva takéto podnety, aby som sa cítila lepšie, keď to aj tak nemyslí vážne a potom to má na mňa opačný efekt? 

A on je vonku. A on sa zabáva. A on na to nemyslí. A jemu je to už jedno.

Lenže naozaj nie je všetko tak, ako by si človek prial. Asi sme nemali byť spolu. No táto skutočnosť ma zasiahla tak veľmi, že som sa z toho doteraz celkom nespamätala. Avšak snažím sa. Každý deň si myslím, že je to lepšie a lepšie. No potom sa stane presne toto. Znova sa objaví. Pripomenie sa. Tak nepatrne. A ja som znova na začiatku.

Akonáhle ma zaštípali slzy v očiach, napísala som, že už idem spať. Vypla som si telefón, keby náhodou odpísal, aby som ešte zostala. Ani on tu nezostal. Vtedy. Pri mne.

Zaspala som.

coverphoto: tumblr.com

Facebook komentáre