Začalo to celé tak rozprávkovo. Od vášho prvého spoločného dňa si sa tešila na tie ďalšie. Presne tak, ako sa malé dieťa teší na ďalšie stránky v jeho obľúbenej knižke. Nebolo to všetko podľa tvojich predstáv – ono ich to ďaleko presahovalo. Bolo to oveľa lepšie, než si človek dokáže predstaviť. Rozmaznával ťa, hýčkal, zahŕňal ťa nielen pozornosťou, svojím časom, ale aj rôznymi darmi…
Bral ťa na miesta, ktoré si videla len na internete alebo v televízii. Videla si na ňom, ako sa snaží. Lenže chyba bola v tom, že si si skutočne myslela, že sa snaží ukázať ti jeho lásku. No on sa len (s)prosto snažil dostať ťa. Pripútať si ťa k sebe, aby vedel, že sa už tak ľahko nebudeš chcieť odpútať. Alebo to ani nedokážeš.
Snažil sa, aby si si svoj život bez neho už nevedela predstaviť.
pinterest.com
Aby doň dokonale zapadol. A aby si s tebou mohol robiť, čo len chce. Nepýtal sa, či mu to dovolíš. Nepýtal sa ťa nič. Jednoducho si začal dovoľovať sám. Z tvojho princa sa postupne stávalo niečo, čoho sa deti v rozprávkach boja najviac. Niečo strašné a ohavné.
Začalo sa to „nevinnou“ fackou…
Vzápätí sa ti ospravedlnil, že mu praskli nervy. Lenže tebe vtedy mala prasknúť trpezlivosť. Tvoja hrdosť sa práve vtedy mala ozvať a vzoprieť. Povedať, že toto nestrpíš. Vtedy si si mala uvedomiť, že s takýmto človekom žiť ďalej nemôžeš.
Avšak mal to dobre premyslené. Ty si si to z nejakého dôvodu uvedomiť nevedela. Alebo skôr nechcela. Pretože: „On bol na začiatku iný. On sa ku mne správa aj pekne. Má ma rád. Je len vyčerpaný, unavený z práce. Je toho naňho veľa.“
Po tom všetkom si ho stále obhajovala. Ibaže… Pred ostatnými si to tvrdiť mohla, no verila si tomu ty sama?
Stupňovalo sa to každým dňom. Z „nevinnej“ facky boli modriny, rany, chrasty. Z fyzických rán sa stávali rany na duši. Nestihla si si všimnúť, kedy sa to tak zmenilo. Jeho jedno ospravedlnenie a kytica kvetov to vyriešila. Na nejaký čas. Točilo sa to dokola ako zaseknutý ventilátor. A ty si ho už nedokázala vypnúť. Aspoň si si to myslela.
Stále si to myslíš…
Kam sa podela tvoja predošlá emancipácia? Kde je tvoja ženskosť a tvoje zásady? Tvoj zdravý rozum ťa zrejme opustil vtedy, keď na teba zdvihol ruku. Bojíš sa niečoho? Bojíš sa, že bez neho nebudeš vedieť existovať? Zlatíčko, ty by si sa mala začať báť, že pri ňom už nebudeš vedieť normálne existovať. Mala by si sa báť toho, že ťa časom úplne zahubí. Tvoje vnútro pri ňom umiera a kričí od bolesti. Nehovoriac o tvojom zovňajšku.
Už by malo prestať neustále vyhováranie sa pred ostatnými, že si spadla zo schodov, že si nešikovná a udrela sa o nábytok. Tomuto aj tak dlho veriť nebudú. Netreba však tak myslieť na to, čo povedia druhí, ako na to, čo cítiš ty. Si takto šťastná? Naozaj ho potrebuješ?
Rozhliadni sa okolo seba. Ty nie si sama. Nikdy nebudeš úplne sama.
Možno si kvôli nemu ostatných dávala bokom, no tí, ktorým na tebe záleží, nikdy úplne neodišli. Stiahli sa síce do úzadia, no stále sú tam a čakajú. Čakajú na to, kedy si uvedomíš, že potrebuješ ich pomoc. Čakajú na to, kedy ich o tú pomoc požiadaš.
pinterest.com
Ver, že ťa neodmietnu. Budú tu stále pre teba presne tak, ako to práve potrebuješ. Budú tu pre teba tak, ako on nikdy nebol. Pretože on tu nebol kvôli tebe. On tu bol kvôli vlastnému potešeniu a kvôli pocitu, že má nad tebou moc.
Je toto podľa teba láska?
Z tohto netvora sa nikdy princ nestane. Prestaň tomu veriť a čakať na zázrak. Nenahováraj si, že sa to časom zmení. A keď sa aj zmení, tak iba k horšiemu. Lenže vieš, ako sa to hovorí. Nikdy nie je neskoro, tak s tým niečo sprav. Nezotrvávaj zo zvyku. Z naivnej potreby, že ho potrebuješ.
Nepotrebuješ ho. Nepotrebuješ človeka, čo si ťa neváži, čo ti ubližuje rôznymi spôsobmi a potom ti sem-tam kúpi darček, aby sa na to zabudlo.
Tvoje telo možno zabudne, časom sa zahojí, no tvoje srdce a psychika si to budú pamätať a vždy tu bude ten strach a obava. Vždy.
Tak konečne otvor oči a nezatváraj ich tak, ako vtedy, keď so zaťatými zubami čakáš, kým sa na tebe vyzúri a bude zasa chvíľu pokoj. Vlastný pokoj nenájdeš a nikdy nebudeš v kľude. Nikdy nebudeš šťastná, keď budeš žiť v nesprávnej rozprávke.
Coverphoto: Photo by Charlie Howell on Unsplash
