Odmalička mi vraveli, že som veľký pragmatik. Keď som vyrástla do veku, kedy som pochopila, čo toto slovo znamená, musela som uznať, že majú pravdu. Snažím sa každú situáciu zhodnotiť z čo naobjektívnejšieho uhla, city zapájam len tam, kde je to potrebné, vo väčšine prípadov sa však spolieham iba na vlastný rozum. Nefabulujem, nepresviedčam samu seba, nechcem, aby sa z reality stala rozprávka.
Ani neviete, ako veľmi som za túto vlastnosť vďačná…
Hovorím si vždy, keď sa rozprávam s kamoškami, počúvam ich príbehy a zážitky, skúsenosti z ich okolia. A občas sa mi, pravdupovediac, zastavuje rozum. Nemyslím to v zlom, ani nechcem nikoho uraziť, ale ruku na srdce, za väčšinu krívd, ktoré potom dlhé roky nie sme schopní odpustiť, si môžeme sami.
pinterest.com
Množstvo nedorozumení, problémov a zlomených sŕdc totiž vzniká vtedy, keď jeden zo zúčastnenej dvojice začne veriť svojim predstavám. V návale emócií a s vidinou splneného sna si prekrúti realitu tak, ako mu to vyhovuje. Prehliada varovné signály, jednoducho si len ide svoje, nehľadiac pritom na to, ako sa správa ten druhý. Akonáhle zbadá vo svojom okolí osobu, ktorá by mohla byť tou pravou, žije tak, ako keby už bola ruka dávno v rukáve. Nechá sa slastne unášať vo vlnách svojej fantázie a vôbec mu neprekáža, že sa zamiloval do svojej predstavy.
Poznám mnoho ľudí, ktorí nie sú ochotní prehrýzť sa cez nesplnený sľub, ktorý si však dali oni sami.
Druhá strana nemala ani len poňatia o tom, že niečo niekedy sľúbila… Poznala som ženu, ktorú si zaobstarala podnájom, hoci bolo nad jej sily ho platiť, len preto, že sa tam túžila nasťahovať so svojím… hm, povedzme, že so známym. Sťažoval sa na neistú bytovú otázku a ona ho takýmto spôsobom chcela prinútiť, aby sa konečne odhodlal k prejaveniu svojich citov. Párkrát sa u nej zastavil, vypil kávu a potom bežal bohviekam. Ako sa neskôr zistilo, do bytu svojej snúbenice.
pinterest.com
Nikdy jej nič nesľuboval, mal len zlé obdobie, kedy sa potreboval vyrozprávať, avšak to ešte netušil, čo všetko tým zapríčiní. Z nevinného posedenia pri káve mal peklo ešte niekoľko mesiacov. Dlho potom bol klamárom, sľubotechnou, človekom, ktorý zraní a bez mihnutia oka odíde. Doteraz tej známej nik nevysvetlil, že na vzťah treba dvoch a v ideálnom prípade sa musia stretnúť dve osoby, ktoré o tom, že sú vo vzťahu, vedia…
Nebolo by lepšie držať sa nohami pevne na zemi?
Ja hlasujem pre jednoznačné áno. Podobných príhod by som mohla trúsiť z rukáva až do rána. Príhod o tom, ako niekto z dvojice niečo len zle pochopil a potom išiel zošalieť z toho, že sa nestalo to, čo očakával. Dal sľub sám sebe a presvedčil sa, že mu to sľúbil niekto iný. A keď sa tak nestalo, nastalo peklo.
Zamilujme sa do reality, nie do ilúzie, ktorú sme si v hlave vyskladali my sami. Milujme skutky, nie slová, ktoré sa dajú pochopiť na tisíc spôsobov. Pozerajme sa na to, ako k nám druhý správa, overme si, či všetko, čo si myslíme, je naozaj pravda. Rozprávajme sa, počúvajme… Nie však s kamarátkami, ktoré tú ďalšiu osobu poznajú len z nášho rozprávania.
Pýtajme sa priamo a keď nám niečo nie je jasné, trvajme na tom, aby nám to ten oproti vysvetlil. Nebojme sa byť úprimní – k tomu druhému a predovšetkým sami k sebe…
Autor: Andrea Bogárová
Coverphoto: thoughtcatalog.com
