Hovoríš si, že taký vzťah už nikdy nezažiješ. Bolí ťa myšlienka, že všetky tie chvíle, ktoré ste spolu prežili, sa raz stanú len spomienkou. A tak zostávaš. Hoci hlboko v sebe vieš, že toto nie je ono. Že to, čo medzi vami je, nie je láska, ale len jej ilúzia. Avšak čo i len pomyslenie na to, že by sa to celé skončilo, ťa núti panikáriť. Pretože istá časť tvojho srdca ti vraví, že možno ste si predsa len súdení…
unsplash.com
Vidíš tie znamenia…
Možno už dlhšie. Možno ťa k tomu vedie intuícia, možno sám život. Rozhodne ich však nedokážeš ignorovať. Tie chvíle, keď namiesto radosti cítiš prázdnotu. Keď namiesto objatia dostávaš len ticho. Keď si musíš pripomínať, prečo si s ním vlastne zostala. Kam sa zrazu stratila tá istota, že k sebe patríte?
Myslíš si, že všetky tie slzy, všetko to trápenie sú len dôkazom toho, že vzťah má pre teba hodnotu. Že ak niečo tak veľmi bolí, musí to predsa stáť za to. Ale nie, drahá… Pravá láska nebolí. Pravá láska nie je boj o niekoho pozornosť, snaha zmeniť samu seba alebo nekonečný zápas o falošné kúsky šťastia.
Pravá láska ti neberie pokoj v duši. Nepýta si tvoje sebavedomie ako daň. Nepotrebuje, aby si pre ňu stratila samu seba. A ty to vieš. Každý jeden moment, kedy cítiš, že sa ti dýcha ťažšie, že ti na pleciach pribudlo bremeno, ktoré by tam byť nemalo, je signálom, že niečo nie je v poriadku.
Prečo zostávaš?
Viem, čo si hovoríš. „Možno sa to zlepší.“ „Možno som to ja.“ „Možno sme si predsa len súdení, len teraz máme ťažké obdobie.“ Ale čo ak sa nikdy nezlepší? Čo ak tým „možno“ len predlžuješ niečo, čo sa už dávno skončilo?
Pravda je taká, že niekedy nechceme pustiť to, čo je nám blízke, pretože máme pocit, že bez toho stratíme časť seba. Ale ty nie si tvoj vzťah. Ty nie si definovaná tým, s kým si. A ten, kto ťa naozaj miluje, ti nikdy nedovolí, aby si sa pri ňom cítila osamelá.
Boj o niečo, čo ti nepatrí
Vieš, čo je na tom celom to najhoršie? Že sa bojíš odísť, pretože si myslíš, že odísť znamená zlyhať. Ale nie je to tak. Odísť z niečoho, čo ťa ničí, je ten najodvážnejší krok, aký môžeš urobiť. Pretože tým si volíš samu seba.
Keď sa o niečo bijeme, dáme tomu všetko, čo máme. Lenže niektoré veci nikdy nemali byť naše. Niektoré vzťahy sú tu len na to, aby nám ukázali, čo nechceme. Aby nás naučili, že ak to musíme donekonečna opravovať, možno to nikdy nebolo funkčné.
Možno si myslíš, že to nezvládneš…
Ale zvládneš. Pretože si silnejšia, než si myslíš. Lebo čoskoro pochopíš, že na konci tohto príbehu ťa čaká niečo lepšie. Čaká tam človek, ktorý ťa nebude držať v neistote, ktorý nebude spôsobovať, že sa budeš cítiť nedostatočná.
unsplash.com
A ak sa bojíš, že po tom všetkom zostaneš sama, pamätaj si jedno – byť sama je vždy lepšie, než byť osamelá vo vzťahu. Pretože láska, ktorá naozaj patrí tebe, si k tebe vždy nájde cestu. Ale musíš jej dať priestor.
Láska nie je o boji…
Nie je o presviedčaní niekoho, aby ťa miloval, alebo o obetovaní všetkého, čím si. Láska je prirodzená, láska plynie, láska buduje. A ak si pri niekom musíš neustále klásť otázky, či ste si súdení, odpoveď je jasná – nie ste.
Pusti to, čo ti nepatrí, a uvidíš, že to, čo patrí tebe, príde vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať. A v tej chvíli pochopíš, prečo si sa musela najprv vzdať toho, čo ťa ťahalo dole.
Coverphoto: unsplash.com
