Dokedy je možné milovať toho nesprávneho človeka? Koľko toho musí ženská duša zniesť, kým sa v nej niečo zlomí? A prečo nie sme schopné povedať si dosť už pri prvom náznaku, že niečo nie je v poriadku? Občas totiž musíme spadnúť tak hlboko, že cesta nahor je už zahataná. Ešte dlho potom sa budeme držať tesne nad dnom a premýšľať, prečo sa to stalo práve nám.

Neexistuje na svete hlbší cit ako láska, ktorá vznikla v ženskej duši. Áno, má mnoho foriem a mnoho tvarov, no jedno ich všetky spája – trvácnosť a nezlomnosť. Ak sa žena skutočne zamiluje, tento cit zo seba nedokáže odohnať. Nepomáhajú logické argumenty, ktorými sa presviedča, že prišiel čas odpútať sa od niekoho, kto jej iba ubližuje.

pinterest.com

Musí sa v nej niečo zmeniť, aby prestala milovať.

Žena, ktorá miluje, si svoju lásku bráni do posledných síl. Chráni si ju tak starostlivo, že pritom zabúda na to, čo potrebuje ona. Všetko, čo ju kedysi tešilo, ide stranou, a každý kúsok jej duše je naplnený láskou k jednému človeku.

Láska ženy je tak silná a jedinečná, že ju len tak nezničí žiadne klamstvo ani podvod. Ak žena miluje, dokáže sa preniesť cez bolesť či krivdu a vinu spočiatku hľadá v sebe. Chce zachrániť aj to, čo je dávno stratené a pochované. No až do momentu, keď v nej ten oheň, ktorý horel v jej srdci, nespáli všetko, čo mala. Vtedy sa zmení tak veľa vecí, vtedy toho tak veľa pochopí… 

A zo ženy, ktorá milovala najviac na svete, sa stáva niekto, kto zrazu necíti nič. Jej dušu zaplaví chlad, ktorý pohltí všetko, čo doteraz poznala, a už viac niet cesty späť. Vtedy si ten, ktorý sa s ňou zahrával, môže povedať, že je definitívny koniec.

Tento proces, ktorý sa v nej odohrá, nedokáže ovplyvniť vlastnou vôľou. Musí to prísť samo, musí pocítiť, že na jej srdci už niet miesta pre ďalšiu jazvu. Na otázku, či by chcela, aby sa to stalo skôr alebo sa to nestalo vôbec, žiadna žena odpovedať nevie. Vie, že čo malo nastať, nastalo, a sama sa stráca v tom, čo je pre ňu najlepšie. 

Ešte dlho potom nedokáže milovať…

pinterest.com

Ako by aj, keď všetko v nej ľahlo popolom. Stratili sa všetky city, zmizla bolesť, ktorá ju po nociach desila, aj láska, ktorá ju poháňala vpred. Dnes už necíti nič a prejde skutočne veľa času, kým sa to zmení. 

Tie jazvy sa totiž nezahoja samy, hoci sa vraví, že čas všetko vylieči. Čas jej ale v tomto prípade môže len pomôcť zabudnúť. No nie natrvalo. Spomienky, ktoré má, nikam nezmiznú, no vynoria sa, len čo žena pocíti, že by bola opäť schopná milovať.

Vtedy sa jej srdce zľakne a všemožne sa snaží vyhnúť sa ďalšiemu sklamaniu. Vyliečiť ho dokáže len niekto, kto mu dokonale porozumie, kto si všimne každú jazvu a pochopí, prečo je tak hlboká a čo ju spôsobilo.

Žena, ktorá milovala a bola zranená, už nikdy nebude taká, aká bola predtým. Bude milovať úplne iným spôsobom, ako bola zvyknutá. No v konečnom dôsledku kdesi v kútiku duše vie, že jej srdce je predurčené k tomu, aby milovalo opäť. Len už tentokrát bude o niečo opatrnejšie a začiatky nebudú tak náhle ako v období, keď na sebe nemalo toľko jaziev.

Coverphoto: Photo by Valerie Elash on Unsplash

Facebook komentáre