Bol si v mojej hlave až príliš dlho. Od chvíle, keď sme sa bližšie spoznali, tak ako si sa mi vnoril do pamäti, si sa mi vryl aj do srdca. Chcela som byť pre teba dosť dobrá. Dosť chudá, múdra, pekná, milá, a tak som sa začala meniť. Popritom, ako som si získavala teba, som však strácala seba. Jediné, čo som chcela, bolo, aby som sa ti páčila. Aby si o mňa prejavil záujem. No jediný, kto záujem prejavoval o toho druhého, som bola ja. A tebe sa to páčilo. Užíval si si to. Zvykol si si na moju pozornosť a začal to využívať vo svoj prospech. Čoraz častejšie si mi motal hlavu peknými slovami, hovoril si mi presne to, čo som počuť chcela.
Mal si ma omotanú okolo prsta. Spravila by som všetko, čo by si povedal, a to si čoskoro zistil. Netrvalo dlho a z pekných slov sa to posunulo o level vyššie. Povedal si mi, že si sa zaľúbil, no okolnosti nám zabraňujú v tom, aby sme boli spolu. No po tejto vete si ma bozkával. Povedali sme si, že nie sme kamaráti s výhodami. Že to nebude vyhovovať ani jednému.
Ale vášeň medzi nami bola silnejšia…
Vždy, keď sme sa videli, sme skončili v posteli. Stále si mi opakoval, že spolu nemôžeme byť, ale že si nemôžeš pomôcť. Vášeň medzi nami bola silnejšia a vždy nad nami vyhrala. Teda aspoň nado mnou. Začal si ma manipulovať stále viac. Klamať mi, zahovárať, hovoriť pekné slová, motať mi hlavu a ubližovať.
Postupne sa to všetko stupňovalo. Vášeň medzi nami začala postupne chladnúť, no z mojej strany tam stále bola láska. Láska k tebe. Láska k človeku, na ktorého si sa hral, ktorého som si zidealizovala a ktorým si predsa nikdy nebol. Keď som takmer každú noc kvôli tebe končila v slzách a obklopená iba tmou a svetlom luny, rozhodla som sa že aj napriek tej láske, čo mám v srdci, musím od teba odísť.
A tak som sa ti prestala pomaly ozývať…
Ty si si tie zmeny „počasia“ všimol a povedal mi, že to chceš so mnou skúsiť. Po tejto vete mi mozog hádam odišiel na dovolenku… Lebo vlastne toto som chcela celý ten rok, čo si mnou manipuloval, počuť. Chcela som, aby si bol môj. Tak som súhlasila. Po jednej chybe, čo som po pár mesiacoch spravila, si to medzi nami ukončil.
A ja som pochopila, že ty si môj nikdy nebol. Chcel si to so mnou „skúsiť“ kvôli tomu, aby ma nemal niekto iný. Nechcel si byť so mnou, no nechcel si byť ani bezo mňa. Chcel si si zo mňa spraviť jednu z možností.
Niekoho, kto bude na teba po tom všetkom čakať s otvorenou náručou, a budeš mať vždy miesto vedľa mňa v posteli. No ublížil si mi až príliš silno a príliš veľakrát na to, aby to tak bolo. Po rozchode som sa ti prestala ozývať ako prvá.
Nedávno si mi povedal, že som sa zmenila…
Že ti chýbajú tie časy, ako sme si písali každý deň. Posielali si fotky, smiali sa, doberali si jeden druhého. Aj mne to chýba. Premýšľam nad tým, kedy sa to všetko stratilo. Kde sme spravili chybu. Prečo sa to všetko tak pekne domrvilo. Odpoveď na túto otázku nepoznám.
A možno už ani nespoznám. Možno žiadna odpoveď ani nie je. Prišiel si do môjho života, aby si ma niečo naučil. A to sa ti aj podarilo. Spomienkami sa stále vraciam k časom, keď sme si písali dennodenne. Keď sme sa zaujímali jeden o druhého.
Ale zakaždým si pripomeniem, kto z nás dvoch skutočne miloval a kto si pozornosť toho druhého iba užíval…
Kto s kým manipuloval… Pripomínam si, že som sa zamilovala do človeka, ktorý má tvoj výzor, no úplne iné správanie. Zamilovala som sa do tvojho zidealizovaného ja. Spomienka na teba stále bolí. Bolí ma, keď ťa vidím. Keď ťa objímam. Ty chceš, aby sme zasa boli dobrí kamaráti…
No neviem, či to dokážem. Teraz už zreteľnejšie vidím to, kým si. Vidím teba v reálnom svetle. No moje city sa k tebe nezmenili, ani keď viem, kto naozaj si. No to neznamená, že som stále tvoja. Nie. Už nie som a ani nebudem. Nechcem byť.
Už sa znovu do toho kruhu plného sĺz, chaosu, prebdených nocí a sexu nevrátim. To všetko ma zničilo. Zlomilo srdce. Ty si mi zlomil srdce, a tak potrebujem odísť. Potrebujem odísť od teba. Myšlienok na teba, bolesti a lásky.
Potrebujem teraz necítiť nič, aby som potom mohla znovu cítiť niečo.
Autor: Tess
Coverphoto: Photo by Junior Skumbag on Unsplash