Chcela som, aby to dokonalé, a tak som si zaumienila, že pre to urobím všetko. Nech to stojí, čo to stojí… Bola som posadnutá myšlienkou, že musí prísť zlepšenie a ja musím urobiť všetko pre to, aby to nastalo. A keď sa dnes obzriem späť, príde mi na rozum iba jediné…
Je to otázka: Prečo?
Prečo som tak bojovala a pritom som zabudla na to, že nikdy nemôžem stratiť samu seba. To je vlastne dôvod, prečo toto píšem. Chcem, aby sa z mojej skúsenosti poučili aj iní, lebo viem, že nie som jediná na svete, ktorá sa odklonila zo svojej cesty.
pinterest.com
Viem, že my ľudia sme tak trochu blázni…
Blázni v tom zmysle, že ak sa zamilujeme, prestávame počúvať zdravý rozum. Robíme vtedy veci tak šialené, až sa niekedy, keď nám to celé konečne dôjde, musíme chytiť za hlavu. A v tých chvíľach si môžeme s úprimnosťou povedať, že sme stratili sami seba.
Veď ako inak pomenovať ten stav, ktorý sa nás drží, ovplyvňuje naše premýšľanie aj skutky a my sa nie a nie vrátiť do normálu? Láska človeka mení. Naučí ho tak veľa vecí, no zároveň, ak to nie je láska pravá, dokáže mu veľa aj vziať.
A to by mal byť hodnoverný ukazovateľ, ktorý si však mnohokrát nechceme všímať. Ak by sme si v tých časoch dokázali v pokoji sadnúť a ujasniť si isté veci, vyhli by sme sa tak mnohým problémom. No často to nechceme urobiť… Často sa pred tou pravdou, ktorá na nás číha z každého rohu, zatajujeme.
Ak nám láska viac berie, ako dáva, nastal čas povedať si, že to nie je to, o čom sme celý život snívali. Viem, že také priznanie poriadne bolí, ale čím skôr to urobíme, tým lepšie pre nás. Nikdy sa nemôžeme snažiť, aby sme zachránili vzťah, ktorý nie je a ani nikdy nebude ideálny, a zabúdať pri tom na seba.
Samota niekedy bolí.
Koniec vzťahu tiež…
Ale najviac bolí skutočnosť, že sme zabudli, kto vlastne sme.
S takou bolesťou sa človek vyrovnáva len ťažko…
pinterest.com
Nielenže musí prijať fakt, že ostal sám, k tomu všetkému sa pridá ešte aj skutočnosť, že počas dlhého obdobia klamal sám seba. Snažil sa potešiť viac iných a zabúdal na to, čo chce on. Chcel byť dokonalý, chcel, aby bolo dokonalé úplne všetko okolo neho. Menil sa podľa požiadaviek iných ľudí, najčastejšie práve takých, ktorí si to vôbec nezaslúžili.
A tak sa ľahko môže stať, že zabudnete, kým vlastne ste. Stačí len málo – pár týždňov v blízkosti osoby, ktorá vie, že pre ňu urobíme všetko, a práve to je ten pocit, ktorý ona chce. Chce vedieť, že sa prispôsobíme, zmeníme, budeme počúvať a nebudeme sa vzpierať.
Človeka, ktorý stratí samého seba a zabudne, kým v skutočnosti je, čaká poriadne peklo.
V jeho živote nastane obdobie, kedy si už nebude istý vôbec ničím. Tým, ako sa cíti, nebude vedieť, čo presne chce, a jediné, po čom bude dlho túžiť, je zostať v posteli a mať od všetkých a všetkého pokoj.
Viem, aké to je. Prežila som si to. A to iba kvôli človeku, ktorého som sa odmietala vzdať, ktorého som zo svojho života nechcela pustiť, pretože som si ten život nevedela bez neho predstaviť.
A popri tom všetkom som zabudla na to, že môj život nie je o iných ľuďoch. Je o mne a o tom, ako veľmi dovolím, aby ma iní zranili, koľko šancí dám a kedy si poviem, že už stačilo.
Nezabúdajte na to, kým ste. Nezabúdajte na to, čo chcete vy. Myslite najprv na svoje šťastie a až potom sa vo vašom živote objaví niekto, s kým to šťastie môžete zdieľať…
Autor: Anette D.
Coverphoto: Photo by Andrew Stapleton on Unsplash
