Zaujímalo by ma, či si na mňa niekedy v budúcnosti spomenieš. Ak sa tak stane, dala by som všetko za to, aby som bola v tom čase nablízku. Chcela by som vidieť tvoju reakciu pri spomienkach na mňa. Nebojím sa, že by si mal kvôli mne zlý pocit a zlú mienku. Viem a verím v to, že by si sa kútikom úst nepatrne pousmial. Ani jeden z nás nemá totiž dôvod hnevať sa na toho druhého.
Vieš, je toľko veľa vecí, ktoré by som ti nesmierne rada povedala či naznačila. Avšak, tu už sa nedá o nič snažiť. Pretože obaja dobre vieme, čo všetko za tým je. Neviem, či to môžem dávať za vinu osudu, no naša vina to nie je. To ma mrzí zo všetkého najviac.
Možno by som bola oveľa radšej, keby sa niečo stalo a ja by som mala dôvod nechcieť ťa v mojom živote. Mohla by som vstávať s pocitom, že si mi ublížil a ja by som si musela len jednoducho zvyknúť. No mohla by som ti to aspoň všetko vykričať. Mohla by som kričať a nadávať ti, lebo ty by si bol tým, kto nás zničil.
No nemôžem. Pretože ty si bol ten posledný, kto by si to takto želal.
Teraz nemôžem robiť nič. Horší pocit som nikdy nezažila. Keby sa niečo pokazilo, mohla by som sa o niečo aspoň pokúsiť. Či už sa od toho odosobniť, pretože by si ma sklamal, či už si nájsť niekoho nového, pretože by si si ma nezaslúžil, či jednoducho zabudnúť, pretože by som už s tebou nechcela prehodiť jediné slovo.
Ani jednu vec však spraviť nemôžem.
Nedokážem sa od toho odosobniť, pretože to stále bolí. Nemôžem si nájsť nikoho nového, pretože ty by si si ma zaslúžil zo všetkých najviac. Nechcem na teba zabudnúť, pretože by som s tebou chcela stráviť každú sekundu.
Každú noc, keď zaspávam, tak zaspávam s tým pocitom, že si tu so mnou mohol byť, keby…
Je mi to tak neskutočne ľúto. Je mi ľúto, že ma to stále neprešlo. Je mi ľúto, že som ťa s tým niekedy zaťažovala. Viem, že s tým tiež nemôžeš spraviť nič. Viem, že nie si na vine. No niekedy ti to za vinu dávať musím, aby som si sama pred sebou vytvorila akýsi dôvod na hnev. A vieš čo? Nepomáha to. Pretože vždy si spätne spomeniem na to, aký si.
Ak budeš niekedy s inou ženou, tak by som jej rada zablahoželala aj zlomila ruky zároveň. V mojich očiach bude mať totiž toho najlepšieho muža.
Prosím ťa, nezabudni na to, že ja som tu bola skôr. Nezabudni na to, ako ťa vnímam a aký si pre mňa dôležitý človek. Nezabudni, že hoci to nie som ja, ktorá je po tvojom boku, ver, že nič iné som si nikdy neželala. Nežiadam od teba, aby si nikdy nikoho iného neľúbil. Len si sem-tam spomeň na to, ako si sa cítil, keď sme boli spolu. Keď si bol so mnou. Vedľa mňa.
tumblr.com
Čo ak sa stretli tí správni ľudia len v nesprávny čas? Alebo je to tak, že ak sú si dvaja súdení, budú napriek všetkým prekážkam spolu? Čo ak sú tie prekážky väčšie, než sami dokážu zvládnuť?
Čo ak v živote stretneme niekoho, pri kom budeme vedieť a cítiť, že je to tá osoba, vďaka ktorej by bolo všetko lepšie? Čo ak budeme na sto percent presvedčení, že už nikto podobný nepríde? A čo ak nás tá osoba bude ľúbiť presne takým istým spôsobom, ako my ľúbime ju? Neznie to fantasticky?
Lenže… Čo ak okolnosti a iné fakty zabránia tomuto šťastiu? Nemôžeme sa na dotyčného ani hnevať, pretože to nie je jeho vina a on by bol s nami rovnako rád ako aj my. Nemôžeme hľadať dôvody a príčiny len preto, aby sme čím skôr zabudli. Pretože v našich očiach je dokonalý. Nespravil nič zlé. Len sme sa stretli v nesprávnu dobu. Alebo počas nesprávneho života?
Dokážeme žiť s tým pocitom, že sme sa museli vzdať niekoho, kto bol našou skutočnou polovičkou?
