V noci, ako obvykle, som si prechádzala staré poznámky, ktoré som si zapisovala, keď som už nevedela ako ďalej. Našla som tam niečo, na čo by som bola skoro aj zabudla. Po prečítaní som nemala nijako deprimujúci pocit, skôr som pocítila úľavu. Úľavu, že už je všetko inak.

Je to už tak dlhá doba, čo sme od seba. Nesmierne dlhá doba nato, aby spomienka na teba bola len jednou z mnohých – nepodstatných.  Stále neviem pochopiť, že hoci prešlo toľko času, dosť často si mojou poslednou myšlienkou pred tým, než zavriem oči a zaspím. Často sa mi s tebou sníva. Tie sny sú niekedy také reálne, že keď sa zobudím nasledujúce ráno, musím chvíľu premýšľať, či sa to naozaj nestalo. No vtedy si uvedomím tú skutočnosť, ktorá ma neskutočne zabolí.

Dosť ma štve tá naivita, ktorú mám vždy v spojitosti s tebou. Vždy trafím akosi tesne vedľa. No… Čoby tesne? Na míle ďaleko. Vždy mi prišlo nesmierne hlúpe, keď žena smútila a plakala za nejakým mužom. Myslím tak dlhý čas. Akoby stratila voči sebe i tú poslednú hrdosť. Tú ženskú hrdosť a úctu k sebe samej.

Dnes sa pozerám plačúc do zrkadla a pýtam sa: “Kedy sa to takto zvrtlo? Kedy sa mi to celé vymklo spod kontroly?” Nikdy som nebola z tých, čo by fňukali a trpeli kvôli mužovi. Veď ich je toľko. Avšak pomyslím na iných a neurobí to so mnou nič. Pomyslím na teba a cítim sa ako 13-ročné dievča pobláznené z ktoréhokoľvek pekného okoloidúceho chlapca. Tep sa mi trojnásobne zvýši a zaleje ma akési vnútorné teplo. Motýle v bruchu? Tých je aspoň milión. Doteraz som nič také nepoznala.

Neviem, prečo to tak je, že kvôli tebe strácam pôdu pod nohami. Najmä neviem, prečo to tak je PO TEJ EXTRÉMNE DLHEJ DOBE. Navyše, keď tebe je to dávno jedno. A keď vidím tú ľahostajnosť, mám chuť sa rozbehnúť a utiecť niekam ďaleko, zavrieť sa do nejakej miestnosti a tam zostať, až kým ma to neprejde.

Čiže navždy? Ach, ale nie. Samozrejme, že sa z toho dostanem. Som predsa žena. A žiadna žena by nemala ukazovať svoju slabosť pred mužom. Nemala by zúfalo dávať najavo to, ako ho potrebuje. Žena predsa musí ukázať, že nie je závislá na mužovi a že ak z jej života odíde, ju to nezlomí. MŇA to nezlomí.

Nad napísanými riadkami som sa pousmiala a pokrútila hlavou. Vraj sa navždy trápiť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Venované dievčatám, ktoré nemôžu spávať

Chcela som sa trápiť kvôli niekomu, kto ma odmietol a zradil niekoľkokrát?

Aj po tom všetkom som takto trpela a priala si, aby sa vrátil?

Aj po tom všetkom by som ho prijala späť?

Bohužiaľ, párkrát som to skúsila a doplatila na to.

Znova prešiel akýsi čas a ja teraz vidím veci oveľa jasnejšie. Nie nadarmo sa vraví, že staré záležitosti ti neotvoria nové dvere. Mne sa to naozaj osvedčilo. Nielenže sa ďalšie dvere neotvorili, ale veľa z nich sa mi zavrelo. Kvôli jednej osobe som stratila toľko vecí, až mi je nepríjemné na to myslieť. Najmä som stratila seba. Vinila som sa za veci, za ktoré som ani nemohla. Pripadala som si ako najväčšia hlupaňa a všetko som si dookola premietala v hlave.

Pokladala som ťa za môj ideál, nevidela som nič zlé a neskutočne som si ťa idealizovala, až to hraničilo s posadnutosťou. Potom zrazu prišlo niečo, čo mi otvorilo oči. Popravde, neviem ani kedy, ani čo to bolo. Prišlo to nečakane a postupom času. Po všetkých tých prebdených nociach som si uvedomila jednu zásadnú vec. Človek sa nemôže donekonečna upínať na jednu osobu, aj keby akokoľvek chcel. Človek si musí uvedomiť, čo mu daná osoba je ochotná poskytnúť. Ak to nie je ani jeho pozornosť, treba sa rýchlo prebrať a utekať čo najďalej.

Po tomto všetkom ľuďom veľmi ťažko verím a veľmi ťažko si ich púšťam k telu. Som opatrnejšou než som bola a už si nedokážem ľudí prikrášľovať podľa seba. Myslela som si, že všetci, ktorých hneď nevpustím do svojho života, jednoducho odídu. No na moje prekvapenie – niektorí sú tu doteraz. Napriek všetkým mojim náladám, teóriám a filozofiám, to nevzdali. Sú tu a vedia, že niektoré veci nejdú začať lúsknutím prsta. Nevyvíjajú nátlak na veci a majú pre mňa pochopenie. A presne takýchto ľudí si nesmierne vážim a cením si, že sú v mojom živote.

Hoci nie hneď tak, ako by oni chceli…

cover photo: pexels.com

Našu novú knihu o ženskom svete si môžete zakúpiť v predpredaji TU:

 www.moderneromany.sk

www.martinus.sk

Facebook komentáre