Občas je to bohužiaľ tak. Ľudia sú spolu, lebo im to tak vyhovuje. Lebo jeden miluje… miluje tak veľmi, že nevidí, že druhej strane to všetko len jednoducho príde vhod. Že len nechce byť sám/sama, a tak zostáva vo vzťahu, v ktorom sa proste cíti pohodlne.
Väčšinou si v úlohe toho „zlého“ predstavujeme chlapov, ale stáva sa aj to, že práve žena zostáva s mužom, lebo už viac nechce byť sama.
Nepredstavujem si ženu, ktorá je s mužom kvôli jeho peniazom… to je úplne iný príbeh. Predstavme si ženu, ktorá „len“ túži po láske.
pexels.com
Ktorá túži po tom, aby sa na ňu niekto pozeral s iskrami v očiach a aby jej písal zaľúbené správy aj po mesiacoch spoločného žitia.
Predstavme si ženu, ktorá jednoducho chce mať po boku niekoho, na koho sa môže spoľahnúť. Niekoho, komu môže zavolať aj o polnoci a bude si istá, že jej zodvihne.
Možno medzi ne patríš aj ty… Možno tiež márne hľadáš, ale nenachádzaš.
Potom však príde muž, ktorý sa do teba zaľúbi až po uši. Ktorý ti bude hovoriť, že na teba čakal celý život a že ťa už nikdy nenechá odísť. Bude pri tebe v dobrom aj v zlom a bude ti každý deň dokazovať, ako veľmi ťa miluje. Zaľúbený muž by totiž svojej vysnenej zniesol aj modré z neba.
Ty si však časom uvedomíš, že nech sa snaží akokoľvek, nie je to ono.
Miluješ to, že vstávaš vedľa neho, a miluješ dni strávené s ním, ale potom keď zostaneš na chvíľu sama, si uvedomíš, že v tom všetkom miluješ ten pocit, že si milovaná a nie jeho.
Chýba ti objatie, ale nie jeho náruč.
Chýbajú ti pekné slová na dobrú noc, ale nie tie z jeho úst.
Chýbajú ti lenivé poobedia strávené s osobou, ktorá ťa miluje, ale nechýba ti konkrétne on.
Osobne si myslím, že toto všetko zistím až neskoro. Niekedy sa tak veľmi snažíme toho človeka milovať, až zabudneme na to, že to takto nefunguje. Prejdú týždne, mesiace a prinajhoršom aj roky a ty stále nemáš pocit lietajúcich motýlikov v bruchu.
Keď sa ťa niekto opýta, ako si ho stretla, povieš, že sa jednoducho objavil… keby sa niekto spýtal jeho, povedal by, že to bol najkrajší deň v jeho živote a hneď vedel, že si tou pravou…
Avšak ty vieš, že nie si.
thoughtcatalog.com
Vieš, že si zaslúži niekoho, kto ho bude naozaj milovať, ale vieš aj to, že chce iba teba. Zostávaš s ním, aj keď vieš, že to nie je fér. Keď sa však zamyslíš, povieš si, že život nie je vždy férový… že často nebol ani k tebe.
Uvedomíš si, že by si zostala sama, a to nechceš. Nechceš zase čakať a hľadať muža, ktorý by sa k tebe aspoň trošku hodil. Nemáš energiu čakať na niekoho, kto sa k tebe bude vedieť správať aspoň spolovice tak, ako sa správa on. A hlavne si uvedomuješ, že chlapi ako on sa už dnes neskrývajú za každým rohom… aj keď ťa občas svojou prílišnou láskou a starostlivosťou doslova dusí, len sa nad tým usmeješ, lebo je to stále lepšie ako byť sama.
Pre všetky tieto dôvody, vďaka ktorým si samu seba presvedčila, že nakoniec je tento vzťah možno to najlepšie, čo ti v tomto živote patrí, s ním zostávaš.
Zostávaš s dobrým mužom, ktorého sa časom možno naučíš mať rada, ale nikdy ho nebudeš milovať. Na ktorého si časom zvykneš, ale po celý život sa budeš po nociach samej seba pýtať, či tam vonku náhodou predsa len nie je niekto, koho by si dokázala milovať a či práve nerobí rovnakú hlúposť ako ty sama…
Coverphoto: pexels.com
