Niekedy sa v živote sekneme. Proste sa to stane. Niečo, v čo sme celý život verili a pre čo sme boli ochotní urobiť všetko, zrazu stratí zmysel. Niekedy proste z nášho života doslova vyrastieme.
Sú lásky, v ktoré veríme. Lásky, ktoré si sľubujeme na celý život. Máme spoločné sny, vízie a všetko to vyzerá, že happy end sa koná. A predsa nie… Neviem, či sa toto dá nejako vysvetliť. Že niečo, za čo sme bojovali, za čo by iní možno dali všetko, nám jednoducho prestane stačiť.

pinterest.com

Stať sa to však môže…

Žiadna láska nie je ideálna. Klamala by som, keby som povedala, že takú nájdeš. Nenájdeš. Láska, to sú aj kompromisy. Pokiaľ s niekým chceš byť, budeš sa musieť obrniť obrovskou dávkou trpezlivosti. A je to normálne.

Je však normálne i to, že ťa to raz prestane baviť. Že si po istej (možno veľmi dlhej) dobe vo vzťahu (možno dokonca v manželstve) povieš, že už stačilo. Že už to ďalej nedávaš, že už sa nechceš viac prispôsobovať.

Keď mám povedať pravdu, úplne takýmto ženám rozumiem. A vieš, ono to vôbec nie je o tom, že niekto nemiloval z celého srdca. Tento „skrat“ môže nastať aj po rokoch šťastného manželstva. Môže samozrejme nastať aj po dvoch týždňoch chodenia.

Je to niečo, čomu nerozkážeš…

Nechať toho milovaného človeka a vydať sa naprieč istou samotou, ktorá nás po takomto rozhodnutí čaká, predstavuje asi jedno z najťažších rozhodnutí. Prosím, skúsme sa trošku zamyslieť. Tieto ženy si nemyslia, že nájdu niekoho lepšieho. Ony to najlepšie možno práve púšťajú. Ony si nemyslia, že s niekým to bude ľahšie alebo lepšie. Sú často zmierené s tým, že možno už nikdy nikoho nebudú tak veľmi milovať.

Prečo to potom robia? Lebo „vyrástli“. Vieš, ja verím, že človek rastie celý život. To, čo ťa pred rokom nezaujímalo, môže byť dnes tvojím najväčším koníčkom. Človek, ktorého si včera nemala rada, môže byť dnes tvojím najlepším priateľom.

pinterest.com

Za niektorými rozchodmi netreba hľadať žiadnu tretiu osobu… 

Žiadna tam totiž nie je. Je to len o pocite ženy. O tom, že cíti, že keď neodíde, tak zošalie. Je to o tom, že sa jej zrazu aj jej vysnívaný dom s obrovskou záhradou zdá byť malý a má pocit, že sa v ňom zadusí. 

Je to o tom pocite, že sa musí pohnúť niekam ďalej, lebo momentálne stagnuje. Aj keď sa to možno všetkým naokolo bude zdať ako bláznovstvo. Aj keď možno naozaj má všetko, len to „všetko“ pre ňu zrazu stratí hodnotu.

Je to, ako keď zabehneš maratón a v cieli sa pocit radosti nedostaví. Si natešená počas celého behu, ale akonáhle sa zastavíš, tak hneď začneš premýšľať, čo bude ďalej. Lebo ti to, čo si dosiahla, nestačí, aj keď pre niekoho je to rekordný výkon. Ty však cítiš, že máš ešte dvakrát toľko energie a keby si ju nevyužila, tá energia by ťa začala dusiť. Ono to znie cynicky, ale nakoniec je to na niečo dobré.

Nakoniec si aj tá druhá strana uvedomí, že to nebolo ono… 

Že tých vecí, ktoré museli tomu druhému tolerovať aj voči svojej vôli, už bolo priveľa. Že v tom vzťahu bolo príliš veľa „musím“ namiesto „chcem“. A vtedy sa to zdalo normálne, lebo obaja ste vedeli, že láska nie je jednoduchá. Lebo ste sa ľúbili a snažili ste sa dať zo seba to najviac.

Keď vyrastieš z vlastného života, musíš ísť ďalej. Keď ti je vlastný život príliš úzky, tvoje mesto príliš malé, tak to nenaťahuj, postav sa a choď.

Neviem, či je toto „diagnóza“ len večných vetroplachov. Či sa toto týka iba ľudí, ktorí majú domov všade po svete, ktorí nechali kus zo seba všade, kde boli, a preto si časom uvedomia, že to dlhodobo na jednom mieste nepôjde. 

pinterest.com

Že aj keď toho človeka milujú najviac na svete, ale ten chtíč rozprestrieť krídla a letieť je väčší. Neviem, či sa to deje aj matkám, ženám, ktoré majú šťastnú rodinu a zrazu si bez pomoci tretej osoby uvedomia, že to nie je ono.

Viem však jedno… 

Je to v poriadku. Je v poriadku chcieť viac. Niekedy to príde v nevhodnej chvíli. Niekedy tak veľmi chceme niečo, že až vtedy, keď to získame, uvedomíme si, že to nie je úplne to, čo sme chceli. 

Lenže máme jeden život. Nikto nám naň nedal návod, nikto nám nepovedal, ako to celé funguje, a jediné, čo môžeme urobiť, je učiť sa z vlastných chýb.

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre