„Keď z tvojho života odídu nesprávni ľudia, začnú sa diať správne veci.“

Audrey K.

Tento citát pravdepodobne poznáte. A pravdepodobne s ním všetci aj súhlasíte. Určite ste ho už niekde videli. Pravdepodobne ste ho „like-li,“ alebo ste si ho uložili do telefónu… A teraz čakáte. Čakáte, kedy tí nesprávni ľudia odídu, aby mohli prísť tí správni. Lebo však – potom sa začnú diať tie správne veci…

Áno, krásna predstava a svojím spôsobom je to pravda. Čo je ale pravdou ešte väčšou – nesprávni ľudia málokedy odchádzajú len tak. Málokedy ich niečo osvieti a povedia si: „No, už som tu naubližoval/a dosť, idem urobiť správnu vec a odídem…“

Nie nie.

pinterest.com

Nesprávni ľudia v našich životoch nanešťastie prežívajú dosť dlho. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvý je zvyčajne ten, že im vyhovujeme. Vyhovuje im, že pri sebe majú niekoho, kto ich miluje, kto ich chce, kto ich počúva, kto pribehne, keď to potrebujú, nebodaj požičia peniaze, zariadi, vybaví…. A taaaaaak ďalej.

Ďalší dôvod je, že by už možno aj odísť chceli, lenže – zvyk. Na dobré sa zvyká ľahko a áno, aj pre tých, ktorých city voči nám nie sú celkom úprimné (či už ide o partnera, priateľa, kamaráta, či kohokoľvek), nie je jednoduché nechať nás ísť… Pretože si zvykli, že tam pre nich sme. Že všetko odpustíme, že sme ich istota.

A tu sa dostávam k ďalšiemu dôvodu, prečo nie je odchod nesprávnych ľudí z nášho života jednoduchý. Nech to vyznie akokoľvek zvláštne, aj napriek tomu, že vieme, že pre nás nie sú tí správni, nechceme im dovoliť odísť. Prosíme, v horšom prípade intrigujeme, niektorí dokonca citovo vydierajú a teraz nechcem nikoho uraziť, píšem to preto, lebo ja som to robila tiež. Urobila by som nemožné len preto, aby z môjho života neodišiel človek, ktorý bol pre mňa tým najnesprávnejším na svete. Pretože som ho milovala a… nechcela som vidieť to, čo mi bilo do očí. Pretože som dúfala…

A dnes vlastne už ani neviem v čo.

pinterest.com

Dúfala som v to, že ten, ktorý predo mnou stojí pripravení odísť, zostane a zmení sa v niekoho, koho som si vysnívala? Ale veď to by už vlastne nebol on. Chcela som vlastne niekoho iného. Po svojom boku, vo svojom živote, každé ráno vedľa seba v posteli… Nechcela som jeho ako takého, ale svoju predstavu a už v tom momente som si mala uvedomiť, že ho práve preto musím nechať ísť. Moja „predstava“ totiž behá niekde po svete z mäsa a kostí, lenže ja ju nikdy nenájdem, pretože visím na niečom nereálnom. Na niečom, čo mi ubližuje.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Možno to všetko, čo teraz potrebujem, som ja sama

Na niečom, čo mi vôbec život neuľahčuje – naopak, komplikuje ho. Na niečom, čo ma vôbec nerobí šťastnou – naopak, láme mi to srdce. Na niečom, čo ma neučí láske, ale núti ma prepadať závislosti na inej ľudskej osobe. Lenže láska má dávať krídla a slobodu, nie? Na niečom, čo mi vytvára život, aký som nikdy nechcela… Na niečom, čo mi bráni ísť si za svojimi snami.

Takže áno, keď z nášho života odídu tí nesprávni ľudia, začnú sa diať správne veci akoby samy od seba… Lenže najskôr…

Najskôr musíš urobiť jednu správnu vec ty sama či ty sám.

Vzoprieť sa a odstrániť tých nesprávnych ľudí zo svojho života. Áno, TY sama. Pretože inak sa môžeš na tie „správne veci“ načakať večnosť… A ak ti náhodou niekto urobil tú láskavosť, že sa zdvihol a odišiel sám od seba, urob si láskavosť aj ty – nechci ich späť. Nadýchni sa konečne do plných pľúc čerstvého vzduchu a dovoľ, nech tvojím telom prebehne tá úžasná triaška – tie zimomriavky z toho, že začínaš nový život.

A prosím, ak si si teraz pomyslela – to sa ľahko hovorí, prečítaj si ešte tieto posledné riadky:

Ver mi, každý jeden jediný človek, ktorý kráča po tejto zemi a je naozaj šťastný, má za sebou tiež svoje osobné peklo. A každý jeden z nich, keby sme sa opýtali, by povedal, že dosiahnuť šťastie či pokoj na duši nebolo vôbec jednoduché. Ba čoby, bolo to sk*rvene ťažké a musel si naozaj niekoľkokrát poriadne rozbiť hubu. Ale my ľudia máme len dve možnosti – buď budeme plakať dookola nad rozliatym mliekom, alebo sa pozbierame a pôjdeme hlava-nehlava, rana-nerana za tým, po čom túžime každou bunkou v tele…

coverphoto: Photo by bruce mars from Pexels

Facebook komentáre