Kedy je čas opäť milovať, po tom, ako sme už raz milovali, no bolo nám dokázané, že nič, čím sme si dovtedy boli istí, nie je naveky? A je to vlastne ešte možné – otvoriť svoje srdce aj napriek tomu, že si stále pamätá, ako veľmi bolo zlomené? Sklamaných ľudí dovedie ich zúfalstvo k ešte zúfalejším činom. Neuvedomujú si, že jediné, čo ich srdce potrebuje, je pokoj. No oni sa namiesto toho bezhlavo vrhajú do ďalšieho vzťahu alebo, naopak, všetkých ešte dlho potom od seba odháňajú.
Asi si už počula tisíc fráz, ktoré ťa mali upokojiť. Príde lepší… Ono to prejde… Neboli ste si súdení… No každá z týchto viet ťa prinútila len pretočiť očami a namiesto pokoja do tvojho života vniesla len hnev.
Hnev na seba, lebo nevieš zabudnúť, na iných, pretože ničomu nerozumejú, veď ako by aj mohli, keď spomienky na tento vzťah pália iba teba? Hnev na neho, pretože nech si sa ty snažila akokoľvek, on s tebou za jeden povraz neťahal. Práve naopak, stál na opačnom konci a keď si to najmenej čakala, nekompromisne ho rozstrihol.
Aj takto občas vyzerá „láska…“
Ako pocit, že už nič nebude v poriadku a ty budeš do konca života žiť s dierou v srdci, ktorá ti bude pripomínať to pekné, čo bolo, a aj to zlé, čo to všetko ukončilo. A ty si nebudeš istá, čo ťa bolí viac. Pretože láska, ktorá neskončila šťastne, je dôkazom toho, že aj kedysi príjemné spomienky dnes vypaľujú do srdca žeravé značenia.
Dopraj si čas. Z hlavy si vyhoď všetky formulky, ktoré sa ľuďom po rozchode zvyknú hovoriť. Je jedno, či si to ukončila ty alebo on. Bolieť dokáže akýkoľvek koniec, ktorý definitívne pretne puto dvoch ľudí, pretože prídeme o to všetko, čo sme do vzťahu investovali. To je dôvod, prečo tí, čo milovali naozaj, sú za túto svoju lásku neskôr „potrestaní.“ Stratia omnoho viac než ich „polovičky,“ kvôli ktorým sa ten vzťah zrútil. Je to predsa logické – ten, kto viac vložil, musí zákonite aj viac prehrať.
Jednoducho čím viac milujeme, tým viac to bolí, keď vzťah stroskotá. A ty sa s tým musíš zmieriť. Musíš to prijať a nepýtať sa, prečo sa to stalo. Musíš prestať očakávať, že sa ten druhý spamätá a vráti sa. Musíš si povedať, že tvoj život bude odteraz vyzerať inak a že v ňom už hlavnú úlohu nebude mať on. To však neznamená, že táto rola navždy ostane neobsadená…
Kedy je čas opäť milovať?
Keď si poskladáš svoje srdce nanovo. Tie najostrejšie kúsky, ktoré ťa večne len odierali, z neho vyhodíš a nahradíš ich niečím iným. Keď pochopíš, že nie všetky sľuby boli vyslovené úprimne a že k nášmu životu patria aj nečakané konce. Keď si priznáš, že niektoré lásky nie sú večné a napriek tomu budeš mať chuť milovať opäť.
Keď si budeš istá tým, že si zmierená so všetkým, čo ti život prinesie, a uvedomíš si, že jediné, čo musíme urobiť, je milovať tu a teraz a nemyslieť na zajtrajšok. Pretože ten nám vie priniesť veľa, ale určite nie istotu, že všetko bude tak, ako je aj dnes.
Ľudia sa menia. Ty sa meníš. Lásku občas vidíme aj tam, kde nie je. Zamilujeme sa do niekoho, kto si nie je istý tým, čo cíti. Zveríme svoje srdce niekomu, kto nevie, ako sa oň starať… Ale to ešte neznamená, že život je zlý, že láska je krutá. Pretože ak je niečo v našom živote prirodzené, je to práve jeho premenlivosť. A čím skôr to pochopíme a prestaneme voči tomu bojovať, o to skôr budeme schopní milovať opäť.
Coverphoto: Photo by Naitian(Tony) Wang on Unsplash