Naše okolie nás vie svojimi dotieravými otázkami občas priviesť do šialenstva. Niekedy je za tým iba číra zvedavosť, inokedy zasa majú druhí pocit, že s nami čosi nie je v poriadku, a tak chcú prísť na to, kde je pes zakopaný. Vôbec si pritom neuvedomujú, že niektoré otázky presahujú isté hranice a oni sa tak rýpu vo veciach, ktoré by ich absolútne nemali trápiť.
Kedy si niekoho nájdeš?
Ešte stále nikoho nemáš?
Prečo si tak dlho sama?
Vety s otáznikom na konci, ktoré vedia nejednu slobodnú ženu poriadne znechutiť. Nie však preto, že by jej pripomínali niečo, pri čom pociťuje bolesť, ale z dôvodu, že už je príliš unavená na to, aby svoje rozhodnutie neustále obhajovala. Dokonca mnohokrát pred cudzími ľuďmi, ktorí majú o živote úplne iné predstavy, ako má ona.
unsplash.com
Nevidím nič zlé na tom, ak je človek pár rokov sám…
Môžu si to dovoliť iba ľudia, ktorí poznajú rozdiel medzi samotou a osamelosťou. Vedia, že v živote majú momentálne trochu iné ciele, a tak si doprajú čas na to, aby si splnili svoje sny. Do vzťahu chcú vstúpiť vyrovnaní a spokojní s tým, akým smerom sa ich život uberá.
Vopred si dokážu premyslieť, či chcú pri partnerovi fungovať iba na polovicu, pretože vedia, že aj vzťah ako taký si žiada veľa vynaloženej energie a času. Zväčša ide o perfekcionistov, ktorí nie sú spokojní, ak nefungujú na sto percent. A preto si zvolia tiché večery a noci osamote, aby ten, koho by milovali, netrpel.
Možno tí, ktorí čelia dotieravým otázkam o tom, kedy konečne príde ten pravý, majú na život o niečo vyššie nároky. Jednoducho ešte nestretli nikoho, kto by svet videl v rovnakých farbách ako oni. A to je dôvod, prečo sa rozhodli počkať, akoby mali stráviť podstatnú časť svojho života s niekým, s kým by to jednoducho nebolo ono. Zvážia si, či je lepšie prečkať pár rokov bez partnera, ako pravidelne zažívať nepríjemný rozchod.
Takíto ľudia vedia, že partner im nedokáže vykompenzovať prázdne miesta na duši. Chcú si vyhľadať vlastný spôsob, ako dosiahnuť spokojnosť. Chcú konečne vypočuť samých seba, nájsť svoj životný smer… a až potom sa pohrnú do zväzku s istotou, že presne vedia, čo žiadajú a čo môžu ponúknuť milovanej osobe.
Dokážu sa spoľahnúť na seba a nepatria k tým, ktorí každý problém riešia tak, že si sadnú a počkajú, kým to za nich vyrieši niekto iný. Naučili sa v plnej miere prevziať za svoj život zodpovednosť a presne vedia, kde sú ich silné a slabé miesta.
unsplash.com
Nezamieňajú si lásku so strachom pred samotou…
Neskočia do náručia prvému človeku, ktorý sa okolo nich mihne, prehliadajúc dôsledky, ktoré takýto vzťah môže mať. Vedia, že raz chcú mať po svojom boku spriaznenú dušu, najlepšieho priateľa a človeka, ktorý im bude rozumieť aj bez slov. Majú už po krk vzťahov, kedy ich ten druhý chcel meniť alebo oni neboli spokojní s tým, ako ich partner v istých situáciách koná. Volia teda radšej pokojný život bez zbytočných bojov.
Na lásku nie je nikdy neskoro, nech si už spoločnosť vraví, čo len chce. Mali by sme si uvedomiť, že každý z nás je iný, a to je práve to, čo svet potrebuje. Rôznych ľudí, ktorí sa zameriavajú na rôzne oblasti. Ak si chce niekto založiť rodinu hneď po tom, ako dostane do ruky maturitné vysvedčenie, je to v poriadku. No ak chce niekto niekoľko rokov počkať a byť prínosom niekde inde, je to v poriadku tiež.
Ak chce niekto najprv spoznať samého seba a až potom sa rozhodne spoznávať druhých, nie je dôvod na to, aby mu to iní vyčítali. Myslím si, že ak niekto žije bez partnera, nijako tým druhých neuráža ani neohrozuje. A o to viac prestávam rozumieť, prečo sa na takýchto ľudí ukazuje prstom a oni sa tak stávajú terčom primitívnych otázok.
Samota bolí iba vtedy, keď si nájde človeka, ktorý nevie vydržať sám so sebou.
Možno je to práve prípad ľudí, ktorí nedokážu pochopiť, ako môže byť niekto šťastný aj bez toho, aby sa neustále držal za ruku s niekým, kto ho povedie. Viete, sú aj ľudia, ktorí nemajú záujem o to, aby nasledovali cudzie kroky.
Chcú ísť vlastným smerom… Majú vlastnú hlavu, vlastné ambície, vlastné ciele. A uvedomujú si, že ak sa niekto necíti dobre sám, vo vzťahu to nebude o nič lepšie…
Coverphoto: Photo by Morris Fayman on Unsplash
