Ženy a krása, to je niečo ako slnko a teplo. Jedno bez druhého nedokáže existovať, no zároveň si každý z nás pod slovom teplo predstaví niečo iné. A tiež – na tak širokej teplotnej škále si všetci vyberieme práve tie stupne, ktoré sú pre nás ideálne. Keď je mne teplo, iní vyťahujú svetre. A keď ja umieram od horúčavy, ostatní si povedia, že sa konečne oteplilo. A s krásou, s ňou je to úplne rovnaké…
Jej spektrum je tak rozsiahle, že sa nedá vyjadriť žiadnou mernou jednotkou. Za ideál krásy každý z nás považuje niečo iné, najčastejšie to, čo vidíme na iných ľuďoch. Fakt, že aj oni by najradšej vyzerali trochu inak a nájdu na svojom zovňajšku niečo, čo by radi vylepšili, asi opomínať nemusím. No skrátka… Krása je niečo, čo sa nedá zmerať a asi ani zadefinovať. Je to stav, ktorý nikdy nedosiahneme predtým, ako si povieme, že sme krásni.
unsplash.com
Aby som sa ešte viac nezamotal, asi by bolo lepšie vám opísať moju skúsenosť…
Bol som ešte celkom mladý, keď som zistil, že krása a jej subjektívne vnímanie je tak trochu sviňa. Moja priateľka bola celkom pekná baba, ja som ju ako krásnu určite vnímal. Nižšej postavy, s menšími prsiami, symetrickou tvárou a… S hlavou plnou problémov.
Svoje lesklé dlhé vlasy, ktoré som tak rád hladkal, vnímala ako rozstrapkanú metlu, namiesto ženských mäkkých bokov videla v zrkadle dve spľasnuté pneumatiky. Úplne obyčajný nos, ktorému som nikdy nevenoval väčšiu pozornosť, ona prezývala raťafákom, a pekné guľaté očká si vždy zmaľovala tak, že ma jej maliarske výčiny nejedenkrát vystrašili. Videla to, čo neexistovalo, prehliadala to, čo iní obdivovali.
Bola to moja prvá veľká láska a ja som bol ku koncu celkom zúfalý. Zatiaľ čo sa kamaráti medzi sebou chválili, čo všetko s tými svojimi kráskami vyskúšali, ja som klopil zrak a tvrdošijne predstieral, že intímnosti, ktoré zažívam s mojou polovičkou, nebudem vyťahovať pred partiou.
Vyzeral som pred nimi ako zamilovaný blbec a sám pred sebou som sa cítil ako debil. Nebolo sa čím chváliť ani vystatovať, lebo hoci moja drahá mala všetko potrebné, niečo jej predsa len chýbalo. Taký ten stav, v ktorom vám je všetko jedno, odhodíte tričko a oddáte sa hormónom.
unsplash.com
Ona ale nevedela odhodiť nič…
Predsudky, zábrany, ponožku, šál a už tobôž nie podprsenku či nohavice. Pred každým aktom som musel zhasnúť svetlo a pod rúškom tmy si vypočuť podrobné inštrukcie:
„Dnes si nechám vrch, trochu som pribrala, dobre?“
„Tam ma nechytaj, vieš, že tam mám to hnusné znamienko, nemusíš mi ho ešte aj ty pripomínať.“
„Nehladkaj ma po vlasoch, konečne som si ich vyfénovala tak, aby boli rovné.“
„Nemôžem mať pokrčené nohy, potom sa mi robí harmonika na bruchu.“
Kým som si vypočul, čo všetko nesmiem, prešla ma chuť. Jej komplexy značne presahovali mieru môjho sexuálneho apetítu. Keď som sa s ňou jedného krásneho letného dňa rozišiel, prepichla mi ušné bubienky hlasnou hysterickou fistulou: „Vedela som to, vedela som to! Je to kvôli môjmu bruchu?“
Nie, drahá, kvôli nemu to nie je. Problémom sú tvoje reči, ktoré ma upozorňovali na neexistujúce nedostatky. Tieto slová som si prehral len vo svojej hlave, súcitne som ju poslednýkrát objal a v duchu jej zaprial všetko dobré.
unsplash.com
Na svoju obranu vám ešte musím povedať, že som sa snažil. Snažil som sa nahovoriť jej, že je krásna taká, aká je, že mi neprekáža, ak má ráno krepovité vlasy (čo som si osobne nikdy nevšimol), opuchnuté oči ani každú ponožku inej farby. Bolo mi jedno, či má niekde o tri miligramy viac alebo menej. Mal som ju rád a v ten večer, keď sme sa rozišli, som sa len bezsenne prehadzoval na posteli a prehrával si v hlave dlhé a nikam nevedúce úvahy.
Čo je to vlastne krása?
Tak na túto otázku odpoveď dnes asi spoločne nenájdeme. Ale poviem vám, kedy ja ženu vnímam ako krásnu… Je to vo chvíľach, kedy sa krásnou nesnaží byť. Práve vtedy, ak je zamestnaná nejakou činnosťou, zahĺbená do svojich myšlienok, keď sa neštylizuje do nejakej pózy. Tak práve vtedy je najkrajšia. Uvoľnená, sama sebou…
My muži naozaj neriešime, či ste pribrali nejaké to kilo, či máte na stehne strie… Aby som bol úprimný, čo sú to strie, som sa dozvedel, keď mi ich moja už spomenutá expartnerka raz ukázala. Až vtedy som si tie čiarky na jej koži naozaj všimol, dovtedy som nemal ani potuchy, že tam sú.
Mužom, ktorí vás naozaj milujú, je skutočne jedno, či máte vlasy rozpustené alebo zopnuté na vrchu hlavy. A rovnako ich nezaujíma ani fakt, kedy ste si ich naposledy umývali. Najkrajšie ste vtedy, keď o tom neviete a keď nepremýšľate nad tým, či ste krásne.
Tak o tom, prosím, premýšľajte čo najmenej. A keď sa chcete cítiť krásne, robte tak kvôli sebe, nie kvôli iným. Pretože áno, aj tieto chvíle som miloval – keď sa moja frajerka fintila pred zrkadlom a ja som ju sediac na chodbe obutý potichu pozoroval. Vtedy bola tak krásna, až som bol hrdý, že som si dokázal takú ženu nájsť, no s triliardou kozmetiky, čo mala v rukách, to nemalo nič spoločného.
Ten moment bol tak pôsobivý a už hodnú chvíľu sa ho tu snažím opísať, no nedarí sa mi to. To čaro krásy vychádzalo z nej… Bola so sebou tak spokojná, že si to museli všimnúť všetci navôkol, aj keby boli slepí. Takže buďte krásne, ale v prvom rade sa krásne aj cíťte. Potom vás tak budeme vnímať i my.
Coverphoto: Photo by Priscilla Du Preez on Unsplash
