Kedysi by som zostala, dnes už nie… V poslednom období sa toho veľa zmenilo. Zmenilo vo mne. Keď som bola mladé dievča, verila som na akúsi osudovosť. Myslela som si, že ak raz niekde vzplanie obrovská láska, tak to proste nie je „len tak“… Že to niečo znamená. Že dvaja zamilovaní nemôžu predsa ísť len tak od seba. Veď predsa to, že sa našli, je neuveriteľné šťastie.
Tak ako to môžu len tak hodiť za hlavu?
A žiť ďalej bez seba, akoby sa nikdy nestretli? Veď byť jeden bez druhého nedáva zmysel. Veď nájsť lásku svojho života je predsa to najdôležitejšie? Alebo nie je? (Ale naozaj je? AJ keď tá láska bolí?)
Nuž… Dnes už mám na to iný pohľad…
Photo by Anne Peres on Unsplash
Láska totiž niekedy nestačí a viem, že mnohí z vás už vedia, o čom hovorím. Už ste to tiež zažili. Občas si totiž lásku nášho života zameníme s niečím iným (áno, silná vášeň k niekomu inému nám vie pekne pomotať hlavu a občas ju od lásky rozoznať hneď nedokážeme). A občas možno ani nie, no to, že je niekto láska nášho života, neznamená, že s ním zostaneme navždy. Občas sa totiž stane, že sú niektorí ľudia (hoci aj nechtiac) tak veľmi toxickí, že sú jedom dokonca aj sami pre seba, nieto ešte pre niekoho iného. A nieto ešte pre človeka, ktorý ich slepo miluje.
Pointou tohto článku ale je, že kedysi som práve kvôli svojej mylnej domnienke zostávala v zlom/toxickom/nezdravom vzťahu a držala som v ňom ako hluchý dvere.
Veď sme si súdení, hovorila som si. Veď tá láska je taká silná, to nemôže byť len tak… Myslela som si. A tolerovala som… Všetko. Zlé správanie, manipulovanie, psychické týranie, vydieranie, nezáujem… To, že som samozrejmosť… Urážky. Netvrdím, že to robil naschvál. Teda nie všetko. Bol, aký bol, a to bol ten kameň úrazu.
Dnes už viem, že takto vzťah vyzerať nemá a je jedno, že ten druhý má možno problémy sám so sebou, a preto sa k vám správa ako k handre. To ho naozaj neospravedlňuje.
Viete, po rozchode som si myslela, že tento pán, vyššie spomenutý, je moja spriaznená duša (aby ste si zas nemysleli, že som bola úplne blbá, boli aj pekné chvíle…). No a že som si ním vlastne vyčerpala svoje šance na život v láske a vo vzťahu. Naozaj som si myslela, že takéto niečo človek zažije len raz a tým to zhaslo. Padla opona, nič ďalšie sa konať nebude. Naozaj som si myslela, že už sa nezamilujem.
No zamilovala som sa opäť…
A opäť to nevyšlo…
Viem, teraz by si mnohí z vás povedali, že je to niečo smutné či nešťastné, no nie je. Pomohlo mi to pochopiť jednu dôležitú vec – dokážem milovať opäť, aj napriek tomu, že bolo moje srdce zlomené, zadupané či snáď aj roztrhané na kúsky.
Photo by Ivan Dodig on Unsplash
A to, že dokážem milovať opäť, mi otvorilo oči v mnohých ďalších smeroch. Pochopila som, že vo vzťahoch, ktoré človek prežije, sa formuje, mení, učí… Pripravuje sa na niečo iné, nové, kde už nebude opakovať svoje chyby (lebo áno, robíme ich všetci) a tým sa logicky veľmi zvyšuje šanca, že ten ďalší vzťah už bude pevnejší, keď vieme viac o tom, ako sa oň starať.
Pochopila som, že nie každý má to šťastie, že nájde toho, s kým prežije svoj život, na prvýkrát. Dokonca ho niektorí nemusíme trafiť ani na druhý či tretíkrát… Občas totiž vhupneme do vzťahu z osamelosti a zvolíme si nesprávne. Občas vhupneme do vzťahu s perfektným hercom a časom zistíme, že je to niekto úplne iný. Občas nám tak zaslepí oči silná vášeň, že po čase zistíme, že si s tým druhým nemáme poriadne čo povedať, alebo že sa naše životné cesty úplne rozchádzajú a vôbec nechceme to isté…
Preto dnes už vzťahy beriem inak. A to:
Nejdem hlavou proti múru…
Ak raz vzťah nefunguje, nech robím čokoľvek, nedržím sa ho zubami-nechtami, ako som to robila kedysi. Nedovolím sama sebe sa v takomto vzťahu opäť totálne zničiť. Pretože, verte mi, stratiť vzťah bolí, ale nechať si zničiť a vysiliť vlastné vnútro bolí omnoho viac. A hlavne to má oveľa väčšie následky.
Preto, ak mi vzťah nedáva to, čo od vzťahu čakám, že mi dávať bude, na čo mi je taký vzťah? Ak ma ten vzťah ničí, na čo mi je taký vzťah? Ak sa v tom vzťahu cítim osamelá, na čo mi je taký vzťah? Ak sa v ňom cítim nešťastná… Tak načo?
Položte si, prosím vás, túto otázku úprimne aj vy. Načo? Načo je to dobré?
Aby ste neboli sami? Ale no tak… Ak ste vo vzťahu len preto, že sa bojíte byť chvíľu sami, byť single je presne to, čo potrebujete. Verte mi. Skúste to. Buďte sami so sebou naplno. Venujte sa sami sebe. Randite sami so sebou. Plňte si sny. Buďte s priateľmi. Zabávajte sa. Budujte si svoj vlastný život. Pretože hádajte čo? Každý raz môže od nás odísť… Tak sa čo, zakaždým z toho zrútite ako domček z karát?
A to, nedajbože, ani nehovorím o finančnej závislosti na niekom inom… To je najväčšie peklo, aké si na seba môžete ukuť. A verím, že tiež už mnohí viete, o čom hovorím… Tak sa rozhýb, dievča, a zarob si svoje vlastné peniaze. Vzťah budeš naháňať potom.
Aby si o vás okolie nešuškalo, že ste nejaký vadný tovar? Fúúú. Dopriala by som vám byť tak na deň duchom, aby ste sa mohli pozrieť za zavreté dvere niekoľkých párov. A hlavne tých, ktorí tak radi súdia iných single ľudí… Veľmi rýchlo by ste pochopili, že byť radšej single, ako byť v niektorých tých vzťahoch, je vlastne požehnanie…
Photo by Anne Peres on Unsplash
Aby ste sami, nedajbože, nezostarli? Je štatisticky dokázané, že single ľudia majú vo väčšine bohatší a rušnejší život, ako ľudia zadaní. Keď sa totiž „dáte do vzťahu“, začnete okolie trošku vytesňovať a vaše kamarátske a rodinné vzťahy sú o niečo slabšie, ako keď ste single… A tak si teraz predstavte, že by sa váš partner na staré kolená zbláznil a ušiel by napríklad za „mladším mäskom“ (lebo nebudeme si klamať, aj to sa veľmi veľmi často stáva)…
Jednoducho vzťah nikdy nie je zárukou ničoho…
Viem, že sa to nečíta úplne ľahko, no ak dovolíte sami sebe na chvíľu si zložiť ružové okuliare, uvidíte to sami.
To, že život je v prvom rade o vzťahu, ktorý máme sami so sebou. O tom, aký život si my sami dokážeme vybudovať, lebo taký ho aj budeme mať. A vzťah? Vzťah je len krásny (naozaj krásny, ak funguje správne) bonus, ktorý keď máme, je to skvelé, no ak ho nemáme, žije sa ďalej a vôbec nie zle.
No život určite nie je o tom, aby sme ho pretrpeli s niekým, kto nám ubližuje… Na to je ten život príliš krátky.
Coverphoto: by TRAVIS NESBITT on Unsplash
Ak sa vám tento článok páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.
