Vždy si tu bola. Vždy si stála po jeho boku, keď ťa potreboval. Vždy si každého pre neho odsunula. Vždy si zobrala svoj čas pre seba a venovala ho jemu. Vždy si tu bola preňho… Až sa to napokon skončilo. Vymazali ste spoločné fotografie zo sociálnych sietí. Zmenili status na nezadaných. Vrátili si veci, ktoré vám jednému po druhom zostali. Alebo im urobili čestné miesto v jednej veľkej nezabudnuteľnej škatuli. Týmto sa urobili určité kroky k odstráneniu znakov vašej lásky, ale nie vašich spomienok.
Bol tvojím najlepším kamarátom, tvojou spriaznenou dušou, tvojím úsmevom a smiechom. Tvojím všetkým.
Pýtaš sa – Prečo?
unsplash.com
Prečo práve my? Bola naša láska skutočná?
Pri pohľade na šťastné tváre na fotografiách možno usudzovať, že bola. Bola tak teplá, až rozpálila naše srdcia natoľko, že sa nám nechcelo prestať sa usmievať. Ruky sa nám chveli, hlava bola v oblakoch. Pery cítili chuť, ktorej sa nevedeli nabažiť. Telá zapadli do seba ako skladačky.
Ako často som si priala vrátiť sa späť do tých momentov, kedy bolo všetko krásne. Kedy sme existovali len ty a ja. Aspoň na chvíľu to znova zažiť. Kedy sme s veľkou radosťou jedli naše obľúbené jedla, prechádzali sa spolu mestom držiac sa za ruky. Smiali sa na sebe a škriepili sa. Navštívili rôzne miesta, naše miesta. Rozprávali sa dlho do noci.
Vrátiť sa späť do tých šťastných chvíľ, ktoré sa stali iba spomienkami…
Stále ma prenasledujú a bránia mi znova žiť. Pri počutí našich piesní zatváram oči a snažím sa nepočúvať. Pri pomyslení, že by som išla na naše miesta, ma chytá panika. Pri jedení našich jedál strácam chuť. Z darčekov, ktoré si mi dal, ma bolí srdce. Pri pohľade na naše fotografie strácam dych. Pri pomyslení na teba sa mi hrnú slzy do očí.
Áno, bolí to, ale aj tak by som to chcela späť. Dala by som za to všetko… Pocítiť opäť ten pocit, tú náruč, tú lásku, teba.
unsplash.com
Viem, že im budem musieť dať zbohom tak ako tebe. Už to nebude bolieť, nebudem plakať. Pri pomyslení na staré spomienky sa raz budem usmievať. Udržiavať si ich navždy v pamäti ako niečo krásne, prežité iba raz. Nikto ich nikdy neprepíše, nezmažú sa, jediné, čo nám zostane, je naučiť sa po čase žiť s nimi.
Vytvoriť si ďalšie spomienky, ďalšie fotografie bez teba, ktoré mi pomôžu ísť znova vpred…
Stretnúť nových ľudí a opäť sa začať usmievať. Viem, ten istý pocit ako s tebou už nikdy nepríde, s nikým nebude rovnaký. Ale raz príde niekto, kto nenahradí teba, ale naopak – vyplní tú prázdnotu po tebe. Naučí ma znova cítiť ten pocit, ale iným spôsobom. Naučí ma znova milovať.
„Fotografie nám slúžia ako dôkaz toho, že raz naša láska bola skutočná. Spomienky zase ako jediné pozostatky po láske, ktoré nie je možné vymazať.“
Autor: Ani
Coverphoto: Photo by Candice Picard on Unsplash
