Berieš mi všetko, čo mám, a pritom nemám nič. Závidíš mi každý krok. Niekoľkokrát denne si pozrieš moje kroky a snažíš sa ísť v mojich stopách. Chceš byť človekom, akým som ja. Tvoje sny sú bezvýznamné, pokiaľ nie sú podobné mojim. Nerozumiem, aký si človek, nerozumiem, aký život vedieš, kto si, kým chceš byť. Berieš mi všetku energiu, ktorú mám. Pretvaruješ sa, ako ma chápeš, ako mi dávaš všetku lásku. Každé slovo, ktoré vyslovíš, je plné závisti a klamstva.
Hráš hru, pri ktorej si myslíš, že ma máš v hrsti. Nemáš. Tvoje slová som prekukla. Tvoj pohľad je prázdny, tak ako slová, ktoré hovoríš. Náš príbeh sa začal tak nevinne, tak pekne. Časom sa naše cesty spojovali, oddeľovali, ale vždy sme tam niekde boli, my…
unsplash.com
Boli…
Dnes nemám záujem byť s niekým, kto nepozná moje slabé stránky, niekto, kto nepozná, kedy ma má objať, niekto, kto mi nepomáha, niekto, kto sa tvári, ako je tu pre mňa, len keď sa to JEMU hodí. Sebecké. Tak detinské, ako tvoje slová nie sú kompatibilné s realitou. Čo máš z toho, že klameš? Opakované klamstvo sa stáva pravdou? Neverím ti nič.
Odmalička nás učili, že klamať sa nemá. Úprimne, aj do dnešného dňa si myslím, že klamať sa nemá. Nevidím v tom žiaden dôvod. Nevidím v tom žiaden benefit. Nevidím v tom nič, len klamstvo, ktoré aj tak skôr či neskôr každého dobehne. Karma je zdarma. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Ako dlho vieme udržiavať niekoho v klamstve? A má to nejaký význam vôbec klamať? Úprimnosť a pravda je niečo, čo každého človeka dokáže doviesť na správnu cestu, nemusí si pamätať nejaké hlúpe nepravdy a jeho duša je čistá.
Avšak kto v živote nikdy neklamal?
Snažíme sa zmierniť bolesť, snažíme sa druhého ochrániť pred bolesťou, snažíme sa, aby nám nebolo ublížené. Je naozaj klamstvo hodné sebectva? Naozaj budem klamať pre svoje pocity, pre svoje ego? Dnešný svet je plný sebeckosti, plný egoizmu, plný klamstiev. Najhoršie je, keď sú títo ľudia vo vašom kruhu. Keď mu veríte všetko, všetko mu poviete z čistého a úprimného úmyslu a ten človek to využije, prekrúti, zmení, znehodnotí.
Znehodnotil si moju pravdu, pretočil si ju, ako sa tebe páčilo, ako by sa páčilo im. Ukradol si mi samu seba, aby si sa do toho mohol obliecť ty. Bolí to, mrzí to. Najhoršie je, že by som to od teba nikdy nečakala. Od človeka, ktorý mi je všetkým. Od človeka, ktorému som dala všetku lásku. Zrazu si vymýšľaš. Zrazu je všetko pravda, aby o minútu to bolo klamstvo. Zrazu klameš o všetkom, o čom sa dá klamať. Zrazu je nebo ružové a peklo modré. Zrazu sú pravdy zmenené, zrazu sú klamstvá skutočné. Zrazu ti neverím žiadnu vetu, ktorú vyslovíš. Zrazu ti už nechcem nič hovoriť. Tvoja prítomnosť v mojom živote mi spôsobovala veľkú bolesť, ktorú som pripisovala všetkým, len nie tebe.
unsplash.com
Ako sa od teba odtrhnúť?
Ako sa vyslobodiť z klamstiev, do ktorých si ma dostal? Ako zachrániť tú štipku lásky, ktorá nám zostala? Niekto by povedal, že riešením je odísť. Tak rada by som od teba odišla. Zavrela dvere a neotáčala sa. Neriešila. Snažím sa nájsť únik. Únik pred tebou. Snažím sa nepočúvať ťa. Snažím sa. Vždy, keď som s tebou, sa mi dostaneš pod kožu. Povieš mi vety, ktoré ma bolia a nezaujíma ťa, ako sa môžem cítiť. Nezaujímaš sa, ako sa cítim.
Toľkokrát si mi mohol pomôcť a nepomohol. Toľko správ premrhaných. Toľko času strateného. Toľko sĺz uronených. Toľko spomienok, toľko smiechu, toľko bolesti, toľko klamstiev. Viem, že ťa musím mať v živote, ale tak rada by som nemala. Jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote, ktorý sa len prizerá, ako ten druhý trpí. Ako hľadám, ako mi vieš pomôcť, a ako mi i tak nepomáhaš. Ako ma obviňuješ a ukazuješ len na moje chyby, ako používaš vety druhých a vydávaš ich za svoje, ako si namýšľaš a prekrúcaš všetko, ako sa tebe hodí, ako chceš byť ako ja, pritom nevidíš, čo máš ty a čo ja.
Sebeckosť…
Ako vymazávaš správy, ktoré som čítala a potom tvrdíš, že tam bolo niečo iné. Kto si? Ako posielaš moje správy iným, moje rady iným, ako posielaš mňa iným. Ako sa ma pýtaš na názor, aby si ho potom vydával za svoj. Zobral si mi všetko, avšak bola to moja chyba, lebo ja som to všetko dala len tebe. Verila som ti, ľúbila som ťa. To láska robí, zaslepuje nás. Avšak ak sme len trošku ranení a nevidíme tú lásku cez slzy, zrazu vidíme inak.
Uvidela som ťa inak. A moje srdce sa otvorilo. Láska moja, klamať sa nemá, každé klamstvo má začiatok, avšak má aj koniec. V mojom živote nemáš už miesto, nemáš moju lásku, tú si stratil, nemáš mňa. Prajem ti len stretnúť samého seba. Prajem ti lásku, lebo tá je najviac, aj keď tebe to nič nehovorí, inak by tvoje správanie bolo iné.
unsplash.com
Každý je ti priateľom len do momentu, kedy z neho niečo máš…
A takého človeka ja nepotrebujem, nikdy som nepotrebovala. Len som v tebe videla seba. Lebo ja sa snažím v každom nájsť to dobré. Ale keď niekto mne hádže polená pod nohy, keď niekto mne nepomôže, keď ho o to prosím a nariekam, keď mi niekto nezavolá, keď ho ja volám, keď niekto nie je mojím všetkým a ja mu to všetko dávam… Koľko lásky som ti musela dať, aby som videla, že ti nestojím za nič? Koľko lásky som stratila, kým som videla, že ty mi žiadnu nedávaš. Koľko lásky?
Bolo nesmierne ťažké od teba odísť a stále je vo mne nejaká tvoja časť, ktorá tam zostane, lebo láska neodchádza, láska sa nevymazáva, láska len kvitne a ľúbi… Ale moje pocity, moje srdce, moja sebaúcta sú omnoho viac ako len láska. Viem a stále hovorím, že láska je najviac, no v niektorých prípadoch nestačí, pokiaľ chcem ešte naďalej ľúbiť, musím odísť a nikdy sa už nevrátiť. Pre svoje dobro. Bola vôbec tvoja láska úprimná? Alebo len ďalšie tvoje klamstvo… Úprimne, na túto otázku odpoveď veľmi dobre poznám…
A tak sa naše cesty rozchádzajú,
mne pekné slová o tebe dochádzajú.
Snažila som sa ľúbiť ťa, ako to len išlo,
až mi veľmi smutno, z toho celého prišlo,
ako nakoniec nič pekné z toho nevzišlo,
že všetko dobré od nás úplne odišlo.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash
