Prišli dni, kedy som v ničom nevidela zmysel. Otázky ohľadom budúcnosti som sa už bála vyťahovať, pretože jedného dňa mi došlo, že nás spoločná budúcnosť nečaká. Šanca na to, aby sa tak stalo, sa stratila už dávno. Ukázal si mi, že na lásku treba dvoch. Dvoch ľudí, ktorí sa milujú a nájdu v sebe odhodlanie zdolávať prekážky.
A ja som prišla na to, že z dvoch ľudí zostal iba jeden. JA. Iba ja. Ja sama márne od teba žiadajúc, aby si sa ku mne pripojil. Ale toho som sa, žiaľ, nedočkala.
pinterest.com
Dlho som to popierala. Ten koniec, ktorý sa blížil, a myslím si, že je to logické. Roky snahy som predsa nechcela len tak zahodiť za hlavu. Nemám vo zvyku vzdávať sa a práve táto vlastnosť ma priviedla tam, kam ma priviedla.
Nastalo obdobie, kedy som zistila, že všetko, o čom som snívala, sa už nikdy neuskutoční.
Zrazu mi bolo viac ako jasné, že som čakala príliš dlho. Zahodila som tak za hlavu niekoľko rokov, ktoré za to vôbec nestáli, pretože síce občas nastali pekné okamihy, tých škaredých bolo o dosť viac. Niekoľkonásobne prevážili tie lepšie chvíle, ktoré sa sem-tam vyskytli. No ja som sa upla práve na ne. Myslela som si, že ak prišli teraz, prídu opäť a začnú sa v našom živote objavovať častejšie, až sa v ňom natrvalo usídlia.
Ale bolo to klamstvo. Klamstvo, ktorým som sa len upokojovala, pretože som v sebe nenašla odvahu povedať si, že nastal čas rozlúčiť sa s tebou. Zrazu sa z teba mal stať pre mňa úplne cudzí človek a ja som sa tej myšlienky desila. Nedokázala som pochopiť, že raz budeme žiť každý zvlášť, že raz nastanú dni, ktoré nebudeme prežívať spoločne.
Neexistuje na svete väčší klamár ako úprimne zamilovaná osoba snažiaca sa zachrániť vzťah, na ktorom jej záleží. Vtedy sa z nás stávajú priekopníci v klamaní samého seba, vo vytváraní falošných ilúzií, o ktorých pravdivosti nie sme ani tak celkom presvedčení, no nemáme silu vzdať sa ich.
pinterest.com
Presne taká som bola aj ja. Čakala som, klamala som si…
Avšak bolo to to najhoršie, čo som mohla urobiť. Ak jeden z dvojice stráca záujem o vzťah, snaha toho druhého, nech už je akokoľvek silná, nestačí. Ak si jeden prestane vážiť to, čo pre neho ten druhý robí, môžeme sa postaviť aj na hlavu, no stále to bude málo. Stále sa vzťah nevráti do starých koľají a láska sa pomaly, ale isto vyparí.
Ak už nie sme milovaní, jediné, čo nám zostáva, je zmieriť sa s tým. V tichosti si prežiť ten smútok, ktorý nás opantá, a začať žiť odznovu. Síce sami, ale bez toľkých otázok v duši. Liek na lásku, ktorá zmizla, neexistuje. A my sa môžeme o to snažiť, no výsledok sa nikdy nedostaví.
Dočkáme sa len toho, že si raz povieme, že sme čakali príliš dlho. Príliš dlho, a predsa si musíme prežiť to, čoho sme tak dávno báli. Nikdy si lásku od nikoho nevymôžeme. Nikdy nás nebude milovať ten, kto o nás stratil záujem. Je to síce bolestivé, ale nedokážeme sa voči tomu vzbúriť. Nezostáva nám nič iné, iba to prijať.
Autor: Lucia Š.
Coverphoto: Photo by Spencer Imbrock on Unsplash
