Boli časy, kedy som si skoro ničím nebola istá a tebou už vôbec nie. Avšak konečne som prišla k bodu, kedy nepotrebujem nikoho iného okrem mňa, aby mi musel povedať, čo pre teba asi znamenám, alebo čo ku mne skutočne cítiš. Nepotrebujem rady, typu… buď s ním, lepšieho muža nepoznám… Nepotrebujem počuť ani niečo v štýle… nebuď s ním, pretože máš na lepšieho. Vedz, že moje rozhodnutie je len mojim. To, čo cítim, je pocit, ktorý uchovávam v sebe a je len môj. Nie je to nikoho rada a nie je to niečo, nad čím by som nepremýšľala, dlhšie ako 2 sekundy…

Občas, nevieme na čom sme

pinterest.com

Nenávidela som nevedieť, čo ku mne cítiš. Zožieralo ma čakanie na to, čo asi urobíš. Či ma pozveš na ten ples alebo či sa ozveš na druhý deň ráno. Zakaždým som mala pocit, akoby si sa so mnou hral, pretože vždy si sa ozval až v momente, kedy som sama sebe hovorila, že je to už tvoja posledná šanca a sľubovala som si, že ťa nechám a vymažem zo svojej mysle. No a presne vtedy si sa objavil… Po tejto poslednej šanci, si vždy siahol.

Vždy, keď sa jedna časť môjho tela takmer radovala, že je po všetkom. Po všetkom tom čakaní, naťahovaní a hádaní sa, čo a ako asi bude, prečo je to znova takto a tak ďalej…

Bol si tak nepredvídateľný, pán záhadný, čo ma samozrejme najskôr tak veľmi priťahovalo… No časom sa to stalo hlavným dôvodom, prečo som nakoniec pri tebe nikdy šťastná nebola. To, že som nevedela, na čom skutočne sme. Nevedela som, čo ku mne cítiš a či chceš, aby som začala cítiť niečo aj ja. Možno nikdy nezistím, či to bola len náhoda, že si siahal po tých posledných šanciach, alebo si to tak robil schválne. Avšak dnes je to už jedno a tak sa nad tým nejak hlbšie zamýšľať nebudem.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Príbeh, ktorý budem rozprávať svojej dcére

Po nejakom čase, je nám úplne jasné, čo cítime

pinterest.com

A možno práve preto veľa vzťahov končí skôr ako skutočne začne. Pretože nikto nevie hneď, či je jeho láska skutočná alebo či to nie je len chvíľkové pobláznenie.

Všetkým nám trvá nejaký čas, kým si uvedomíme, čo cítime a ku komu. Kto nám je najbližší, kto v nás vzbudzuje najlepšie pocity, aké v sebe máme. Až čas nám ukazuje, kto nám chýba, keď ho nevidíme, kto na nás vidí, keď niečo nie je v poriadku, kto na nás nezabúda…

Trvalo to aj mne, kým som sa prestala naháňať za odpoveďami, ktoré mi nikto nevedel dať, pretože boli vo mne, len som ich nevidela. Nevidela som, že napriek tomu plameňu, ktorý sme medzi sebou mali, tam okrem neho nebolo nič iné.

Nič hlbšie, nič, čo by nás držalo spolu. Nebol tam cit, nebola tam láska, bola to len vášeň, ktorá ťa vždy pritiahla naspäť a možno preto to bolo vždy tak neskoro. A práve to naše MY, mi ukázalo, aká je vášeň zbytočná, pokiaľ nie je doprevádzaná láskou. Ako nefunguje jedno bez toho druhého. Nebolo medzi nami nič, čo by sme mohli cítiť, nič viac než to, čo tam bolo aj na začiatku – príťažlivosť. Príťažlivosť, ktorá mala kedysi čaro, no časom ho stratila a nie je to tvoja ani moja chyba.

Pretože nie všetci sme si súdení, nie všetci máme byť spolu navždy a nie v každom vzťahu je všetko, čo by tam malo byť. Dôležité je, si to len uvedomiť a nesnažiť sa vytvoriť niečo, čo tam nikdy nemôže byť, ale radšej sa snažiť nájsť niečo iné, niečo skutočné…

coverphoto: thoughtcatalog.com

Facebook komentáre