Prečo sú niektoré dni akoby retrospektíva v čase? Prídu úplne znenazdajky. Fakticky sa ani nič nestane, ale zrazu máš pocit, akoby to, čo sa pred dvomi rokmi pokazilo tvojím pričinením, tak sa opäť vracia a máš druhú šancu od života…
Či je to len prílišné rozmýšľanie nad situáciou a je to iba čistá náhoda? 

Avšak prečo práve v ten istý deň vety: „Nič sa nedeje náhodou…“ a: „Všetci sme v danom čase na danom mieste z nejakého dôvodu…“ sa opakuje nejako príliš často? Prečo je to práve v čase, kedy si povieš, že uzatváraš svoju starú záležitosť a keď už ani nemáš chuť stalkovať. 

pinterest.com

A vlastne jediné, čo chceš, je, aby bol len šťastný a ty tiež, aj keď ťa to hrozne mrzí, ako to celé dopadlo… 

Ale asi sa všetko deje z nejakého dôvodu. Hlavne, keď vidíš, že tá nová sa podobá na teba, študuje na tej istej škole v inej krajine, kde ty si náhodou robíš diplomku a možno to povýšiš aj na rigorózku, a hlavne máš tam tých najlepších kamarátov od detstva. Proste mesto, ktoré je tvojou súčasťou rovnako ako aj druhá obľúbená destinácia, kde to náhodou začalo s „pokazeným novým rokom“. Náhoda, či nie?  

Nikam tieto hlboké myšlienky už nesmerujú a je to len jeden začarovaný kruh. Rozmýšľaš, tváriš sa byť v pohode a nad vecou, no neprejde deň, kedy by ti hlavou neprebehlo, aké by to mohlo byť, keby rozhodnutie 1.9. bolo úplne iné.

Život v tom období bol krásny, aj keď sa skomplikoval, bol tu pre teba. Možno bola chyba stiahnuť sa a odstrihnúť na určitý čas, možno nie. Ktovie, teraz to už nik nezistí. Jediný, kto pozná odpoveď, je on. Je však šťastný s ňou, tak aspoň to robí šťastnou aj teba, aj keď krajšia verzia by bola, keby bol šťastný s tebou. 

Po čase sa v živote zrazu objaví niekto, koho nepoznáš, v živote si ho nestretla… 

Konverzácia ide, zlepšuje ti náladu, aj keď to občasne pokrivkáva. Po necelom polroku sa však neozve jeden deň a ty si zrazu nejaká nesvoja. Namotala si sa? Nenamotala? A do toho ten pokazený možno budúci vzťah spred dvoch rokov, ktorý sa ozýva priebežne, ale to, že ti zaželá šťastný nový rok po dvoch rokoch, si nečakala. Hlavne nie, keď si mu pred dvomi rokmi ten jeho úplne pokazila. 

Potom ti napadne, aká je náhoda, že najprv si ty pokazila začiatok roka jemu, následne ochorel, skončil v nemocnici, nespravil bakalára. Ty si zistila, že ti chýba, a vlastne to bol prvý chalan, ktorému si niečo také povedala. Kebyže niet kamošky, tak sa k tomu ani neodhodláš. Dôjde k stretku po dlhšom čase a je to úplný prepadák.

pinterest.com

Žeby kvôli partii? Ktovie. Dobre však vieš, že keď ste boli sami, bol úplne iný. Forma? Nik nevie. Každopádne niekde hlboko je to dobrý chalan, aj keď sú veci, ktoré by si neprekusla. Či by sa objavili? Možno áno, možno nie. Je to vôbec cesta, resp. bola niekedy? 

Odpútaš sa od tejto myšlienky a dôjde ti, že o pár mesiacov na to, sa to isté stalo tebe…

Stretla si síce chalana, ktorý prišiel ako hviezda z jasného neba, keď si práve v ten večer po prepadákovom stretku a pokeci s kamoškou došla do bodu, že ideš vyslať signál do vesmíru, že niekoho chceš a ako by povedala kamoška: „Vesmír ti odpovie!“ 

Prejde zopár hodín a začína konverzácia vďaka výpredaju a úplnému úletu. To ešte ani netušíš, že vďaka tomu zažiješ najkrajšie leto a aj najhoršie zároveň, že ti to pokazí najbližší rok a pol, ale že ťa to aj spraví samostatnejšou, a že nakoniec tie tričká aj budeš sama predávať. Toľká irónia osudu… 

Ale to som odbočila od témy…

Po tomto všetkom prídeš do štádia, že dúfaš, že budeš konečne happy vo vzťahu, no odpoveď NIE ti to zničí, spomínaný 1. september. Desať dní neskôr, deň slávny vďaka pádu dvojičiek, ktorý sa stal pamätným pre svet, sa zrazu stane pamätným aj pre teba, a to vďaka diagnóze na celý život, aspoň, že tá škola šla, klop, klop.

Vtedy si povieš, že karma je asi fakt zdarma, aj keď túto paralelu si uvedomíš až po takom čase. A či je to len v tvojej hlave, alebo je za tým niečo hlbšie skryté, nik nevie. 

Veď aspoň, že sa to všetko skončilo ako kamaráti v pohode. Komplikované celé, nemá to ani hlavu, ani pätu, jeden začarovaný kruh a tie isté miesta a aj mestá stále dookola. Ale však nechajme sa prekvapiť, čo bude ďalej a čo prinesie rok 2020. Buďme protóniky, stále pozitívne naladené a choďme si za tým, čo chceme, a robme to, čo cítime.

Autor: Nika

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Hnev a odpustenie

Coverphoto: Photo by Tamara Bellis on Unsplash

Facebook komentáre