Tá druhá… Koľký hnev to v nás dokáže vyvolať, však? Tá druhá je vždy tou, ktorá si zaslúži odsúdenie, urážky aj nevyžiadané rady o tom, ako začať žiť tým správnym spôsobom. Tá druhá, to je automaticky žena, ktorá sa pletie niekam, kam nepatrí, rozbíja to, čo nemá právo rozbiť. Je to ľahké. Je to jednoduché… Všetka vina je na jej pleciach. A bodka… Alebo? Nezabúdame tu ešte na niekoho?

Keď som ho spoznala, bol voľný. Aspoň tak mi to povedal. Normálny chlap po tridsiatke, ktorý sa podľa jeho slov doteraz naplno venoval kariére a na iné veci mu nezostal čas. Zamilovala som sa, pretože nebolo ťažké sa zamilovať sa. Bol pozorný, milý, bol tu stále pre mňa…

unsplash.com

A ja som nemala ani len tušenia, že som sa nevedomky stala „tou druhou“…

Prespával u mňa, v jeho byte sme sa stretli len párkrát. Mne to tak vyhovovalo, jeho domov bol dosť vzdialený od mojej práce. Mám na mysli ten druhý domov… Domov, ktorý si vytvoril sám, poza chrbát tej prvej. A tak mi nedal žiadnu zámienku pátrať po tom, či náhodou niečo nie je v poriadku.

Priznal sa po polroku. Po viac ako šiestich mesiacoch intenzívneho randenia. Poznal moju rodinu, ja som poznala jeho priateľov. Všetci mlčali. A keď sa tajomstvo vyplavilo na povrch, robil všetko pre to, aby som to nevzala z kratšej cesty. 

Milujem ťa, povedal. S ňou už nemám žiaden vzťah… Slová tak upokojujúce, tak potrebné pre ženu, ktorá sa po čase dozvedela, že je iba tou druhou. Že jej v láske niekto stojí v ceste alebo ona stojí v láske niekoho iného? Netváril sa tak… Že by som sa stala pre niekoho prekážkou. Tváril sa, že som jeho voľbou, jeho šťastím, ktoré našiel po rokoch vzťahu, čo už dávno nefunguje a jeho jediným tmelom je len zvyk, ktorý sa postupne vytráca.

unsplash.com

Áno, bola som hlúpa…

Verila som. Ospravedlňovala som ho sama pred sebou. Nič som si neoverovala, pretože som sa možno pravdy bála, neviem… Každopádne, potrebovala som sa nechať tíšiť jeho rečami, jeho sľubmi, jeho výhovorkami.

Ale už som z tohto opojenia vytriezvela. Pretože nemožno veriť niekomu, kto to hrá na dve strany. Nemám chuť tú pravdu ani len hľadať. Samotná skutočnosť, že ju predo mnou skrýval, je viac ako výpovedná.

Bola som tou druhou a viem, že za to zožnem kritiku…

Ale chcem vám ešte niečo povedať. Nie „tie druhé“, nie milenky sú tými najväčšími mrchami na tomto svete. Nie ony kazia plány vzťahu, ktorému predtým nič nechýbalo. Kazia si ho tí, ktorí hľadajú druhú, hoci jednu ženu už doma majú. Lásku kazí ten, kto do vzťahu zapojí niekoho tretieho. Pretože verte alebo nie… Ten tretí bod vzťahového trojuholníka sa tam môže ocitnúť nevedomky.

Pravdu? Toto ma štve najviac… Že ja som sa stala tou zlou, tou, ktorá chcela niečo rozbiť. Ale čo on? On tam so mnou nebol? Prinútila som ho k tomu násilím? Čakala som ho pred ich domom? Nie… 

On tento románik začal…

On niečo zakrýval, niečo tajil a klamal mňa aj „tú prvú“. On mal byt, o ktorom tá prvá nevedela. On začal nový vzťah, aj keď ten predošlý neukončil. On a jeho priatelia mlčali, keď nás spolu videli.

„Tá druhá“ je tiež len žena, ktorá pustila lásku do svojho srdca.
„Tá druhá“ nemusí mnohokrát ani vedieť o tom, že tou druhou je.
„Tá druhá“ počúva toľko klamstiev, toľko sľubov a toľko ponosov na tú prvú, že verí, že ona sama už nerozbíja nič, lebo všetko sa rozbilo dávno predtým, ako sa v jeho živote objavila ona.

unsplash.com

A on… 

On sa chce hrať. Nechce pustiť ani jednu, ani druhú. Baví ho život plný tajomna, vzrušenia a lásky, ktorá má mnoho tvárí. Miluje pocit, že sa o neho snaží nielen jedna osoba, ale rovno dve.

Preto stále nerozumiem, prečo sa na tie druhé pozerá pohľadom, ktorý nesie filter pohŕdania. Áno, sú aj také milenky, ktorým je jedno, akú spúšť po sebe zanechajú. Ale verte mi, je ich veľmi málo.

V drvivej väčšine prípadov sú tie druhé obeťami… Obeťami lásky, ktorej verili, že je skutočná.

Autor: Anonym

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Vydržať...

Coverphoto: Photo by Iwan Shimko on Unsplash

Facebook komentáre