Niekedy ma moje nekonečné premýšľanie, analyzovanie a filozofovanie privedie do šialenstva. A tak aj dnes premýšľam. Kto vlastne sme? Sme kamaráti? Sme pár? Tak veľa ti chcem toho povedať, no nechcem ťa vyplašiť, aby si si nemyslel, že na niečo tlačím, ani sa nechcem do ničoho hrnúť. To rozhodne nie…
Chcem mať len pokoj na duši a vedieť, na čom som.
Keď mi jednoducho stručne povieš: „Vieš čo, nečakaj od toho nič, už teraz viem, že to nemá budúcnosť…“, alebo: „Je mi s tebou super, chcem s tebou naďalej tráviť čas.“
unsplash.com
Tak jednoduché, ale tak ťažké?
Pre mňa rozhodne nie. Vieš veľmi dobre, že čo si myslím, to i poviem. Čo ma trápi, to dám von. Predsa je to všetko len o komunikácii. Komunikovať je pre nás tak prirodzené, no ani len to nedokážeme. Rozumiem a viem pochopiť, že sú ľudia, ktorí majú naozaj problém vyjadriť svoje city. No viem veľmi dobre, že mnohí z nich si uvedomujú, že tým zabíjajú svoje vzťahy. Povedala som ti, že je to len o tréningu.
No a úprimne? Veta typu: „Veď uvidíme, môže sa stať kadečo, čas najlepšie ukáže, netlačme na to“… Presne táto veta ma privádza do ešte väčšieho šialenstva a premýšľania.
Prečo si to tak komplikujeme?
Lebo pri tejto vete už vôbec neviem, kto sme. Neviem vôbec, ako sa mám voči tebe správať, čo mám robiť, čo si môžem a naopak – čo si nemôžem dovoliť. Tak nespočetne veľa otázok, ktoré mi behajú hlavou… Len naozaj zisťujem, že najlepšie je nič neriešiť a nechať veci plynúť.
Oplatí sa počkať na to, kým si povieš, že chceš byť so mnou, že chceš so mnou tráviť čas? Nehovorím, že ja chcem byť s tebou 24/7… To by sme si už liezli aj na nervy. Ja chcem len vedieť, či vôbec chceš byť so mnou. Alebo je to len celé stratou času? Ja som sa naozaj po mojich skúsenostiach naučila, že nie je dobré na nič tlačiť a ani chcieť všetko za každú cenu. Treba vždy nájsť nejakú zlatú strednú cestu.
unsplash.com
Je extrémne pravdivé, že nikoho lásku ani rešpekt, ani uznanie si nevynútiš…
Ono to musí prísť prirodzene a hladko. A ja som teraz v situácii, kedy naozaj neviem. Chcem vlastne tvoriť s tebou pár? Alebo mi toto celé vyhovuje? Alebo sme len ako: „Mám niekoho a ďalej sa uvidí?“ Ale čo to vlastne znamená? Mám niekoho… To si mám vybrať?
Ja viem… Platí staré známe „trpezlivosť ruže prináša“. No opäť prichádzajú moje otázky… Nie je to len strata času? Nie je to len nejaká tvoja hra, ktorými som si už pred tebou prešla?
Koniec koncov, nech sa stane naozaj čokoľvek, neostáva mi nič iné, len to prijať…
A tak sa prihováram aj k vám, drahé moje ženy, drahí muži. Ak i vy prežívate niečo podobné, máte plnú hlavu otázok a myšlienok, no neviete, na čom ste… Nie ste sami. Stále si treba zachovať to rácio, ktoré v nás je, pretože naozaj – tej nádhernej pojašenej zaľúbenosti dokáže podľahnúť každý.
Tak ako ste vedeli prežiť bez tohto chlapa/ženy doteraz, viem na 100%, že to dokážete, aj keď sa to skončí nie tak, ako si úplne predstavujete. Ale je to v poriadku. Život je tak krásny, no zároveň tak krátky, aby sme len čakali, dúfali a za niekým sa naháňali.
unsplash.com
Keď to nepríde z oboch strán, tak to tam márne nehľadajte…
Ušetrite si tú lásku, ktorá vo vás je, pre tú osobu, ktorá bude vedieť, čo pre ňu znamenáte. Bude vedieť komunikovať o pocitoch, ktoré prežíva. Nebudete len vy tými, čo stále niečo riešia. No naozaj vám ani sebe neviem odpovedať, či máte počkať alebo ísť radšej z kratšej cesty preč. Avšak jedno viem – aj tak sa nie je kam ponáhľať. Keď príde vaša láska do vášho života aj v 30-tich, 40-tich rokov, stále je to dlhá doba, ktorú spolu môžete stráviť.
Preto na záver, nech tento váš „vzťah-nevzťah“ dopadne akokoľvek, je dôležité sa pozrieť na to, že máte ďalšiu kapitolu a skúsenosť za sebou a ide sa ďalej. Ide sa ďalej užívať si život na plné obrátky a byť vďační za to, čo máme. A príliš nepremýšľať. Nechať jednoducho veci tak, nech samy plynú…
Autor: Alenosis
Coverphoto: unsplash.com
