Už nastalo to obdobie, kedy sa na mňa valia otázky: Čo si želáš pod stromček? a: Dávaš si novoročný záväzok? Tento rok sa ľudia predbiehajú v tom, kto sa ma to spýta skôr a kto tieto otázky vyriekne častejšie. Akoby jedenkrát nebolo dosť. Spočiatku som ani sám nevedel, čo im mám odpovedať. Vianoce a koniec roka prišli skôr, ako by som čakal. Možno ma na ne neupozornilo počasie, možno som sa v práci zamotal viac, ako by som chcel, a tak som vianočnú náladu hľadal v ovzduší pomerne dlho.

No neskôr som sa nad tým zamyslel aj ja. A nakoľko som vo veku, kedy už vnímam úplne iné hodnoty ako pred pár rokmi, našiel som v sebe odpoveď, s ktorou by som sa v tomto vianočnom špeciáli s vami rád podelil.

pinterest.com

Trochu som si tým vysvetlil aj skutočnosť, že som tento rok Vianoce nevnímal tak ako obvykle. Je to preto, že som zabudol, o čom sú, a uistil som sa v tom, že Vianoce k nám nechodia samy, ale musíme malý zlomok z nich mať v sebe neustále. Akonáhle ho odhodíme, môžeme na Vianoce zabudnúť.

Želám si, aby sme si kúsok Vianoc ponechali v sebe aj v novom roku…

Každý jeden deň. Pretože ak mám vypichnúť dôvod, prečo mám rád Vianoce, tak je to preto, že spomalíme. Spomenieme si. Prestaneme riešiť hlúposti. Menej sa ponáhľame a vidíme to, čo počas roka prehliadame. No ak tieto veci a priority uctievame výhradne cez Vianoce, nie sú veľmi úprimné.

Nezáleží na tom, aký je mesiac či ročné obdobie. Ak si v sebe nevieme uchovať kúsok Vianoc, lásku či vianočnú atmosféru budeme pod stromčekom hľadať len veľmi ťažko. K dispozícii máme celý rok na to, aby sme utužili a spevnili to, čo Vianoce robí Vianocami. 

Vianoce zažije iba ten, kto nezabúda milovať aj v lete, na jar či na jeseň… 

Ten, kto navštívi svojich rodičov aj vtedy, keď ho k tomu neprinúti žiaden sviatok. Ten, kto si nájde čas, aby sa zamyslel nad dôležitými vecami a nenáhlil sa za niečím, čo vôbec nie je podstatné. Ten, kto malou drobnosťou obdaruje svoju lásku kedykoľvek, nielen vtedy, keď ho k tomu dotlačí kalendár. Ten, kto niekomu nezištne pomôže, ak pocíti bezmocnosť za cudzí ľudský osud a neprenesie sa cez ňu s ostrou pripomienkou na perách, že ani jemu v núdzi nik nepomohol…

pinterest.com

Niekto, kto v sebe nepestuje základné ľudské hodnoty, prežije cez Vianoce iba frašku. Možno bude mať nablýskaný Instagram, dvesto fotiek honosného stromčeka, ktorý pre hŕbu darčekov nie je poriadne ani vidno. Ale možno tým oklame iných, no určite nie sám seba. Vianoce pre neho budú rýchlym a zbrklým momentom, ktorý ho iba unaví a pretečie mu pomedzi prsty. Namiesto toho, aby si tieto sviatočné dni poriadne užil, pocíti len nedostatok energie, pretože všetky vianočné návštevy a prípravy bude vnímať iba ako povinnú jazdu. Niečo, čo sa od neho očakáva, veľa mu to vezme, no nedá mu to nič. 

A tak teda mojím prianím je, aby si aspoň kúsok Vianoc v sebe ponechali už navždy. Aby sme nezabudli milovať a niekedy aj odpúšťať. Aby sme sa nikdy nenazdali, že celý svet sa krúti len okolo nás a začali vnímať aj druhých. Pretože o tom sú Vianoce… O radosti, ktorú spôsobíme my, nie o takej, ktorá sa týka výhradne nás. A o tom by vlastne mal byť celý náš život… Skúsme si predstaviť, koľko radosti by na svete bolo, ak by sme si ju všetku nechceli nechať len pre seba.

Bolo by fajn, ak by sme na to mysleli nielen vtedy, keď za oknom očakávame padajúci sneh. Pretože vtedy je už mnohokrát neskoro. Majme k sebe bližšie nielen počas sviatkov, ale aj v bežné dni. 

Coverphoto: Photo by Jonathan Borba on Unsplash

Facebook komentáre