Milý priateľ, ktorý ma ľúbiš,
pamätáš, keď sme sa prvý raz stretli? Veď vieš, bolo to v tej kaviarni na námestí. Priviedla ťa kamarátka, vraj čakáš na autobus, či si môžeš s nami dať kávu. Tvoja spoločnosť bola od začiatku príjemná, už vtedy si videl, že ma niečo trápi a chcel si ma utešiť, hoci si ani netušil, o čo ide.
Neskôr sme sa dohodli, že sa stretneme znova. A potom znova. A tak si ma postupne spoznával. Keby som sa dokázala sústrediť na niečo iné ako na NEHO, spoznávala by som aj ja teba.
Stál si vedľa mňa, keď som náhodou stretla JEHO. Hneď potom si mi podal vreckovku, ale nikdy si sa nepýtal, prečo plačem. Bol si pri mne, keď som ťa potrebovala. Sprevádzal si ma, keď som chcela ísť za NÍM, pretože si poznal miesta, kam chodil. Snažil si sa rozosmiať ma, aj keď si videl, že je to márne.
Vnímala som tvoju snahu, ale zatvárala som pred tebou, ako pred možnou láskou, oči.
A potom si povedal, že to všetko robíš preto, že ma ľúbiš.
Nikdy nepochopím, ako som si mohla zaslúžiť tvoju lásku, keď som sa k tebe nesprávala vždy ideálne. Myslím, že som ťa využívala a možno som ti nechtiac dávala falošné nádeje. Ako je možné, že si sa do mňa zaľúbil, aj keď si ma videl zlomenú? Keď si videl, že všetko, čo robím, robím pre NEHO. Prečo si sa rozhodol trápiť sa?
Prosím ťa o odpustenie,
…za to, že som ťa nedokázala oceniť
…za to, že som ti nemohla dať lásku, ktorú by si chcel.
Vážim si ťa ako človeka, ako kamaráta, ktorý pre mňa urobil veľa. Ale nedokážem ťa milovať.
Ešte nie…
Viem, čo mi povieš, že on je už preč, že už k sebe nepatríme, že je to už dávno. On je minulosť, zatiaľ čo ty si prítomnosť. Nemôžem žiť celý život pre jednu lásku. A vravíš, že musím byť šťastná, lebo aj ON by to tak chcel.
Máš pravdu. Uvedomujem si to. Ale moje srdce si vybralo a ja to nedokážem ovplyvniť.
Pravda je, že sa môžem hrať na silnú. Môžem predstierať, že necítim bolesť. Ale ty to v kútiku duše musíš vedieť. Vieš, že ho stále milujem. Tak prosím, nepokúšaj sa ho nahradiť. Navždy mu bude patriť kúsok môjho srdca a duše. Prosím, nenazývaj ma tvojím anjelom. Hoci je už preč, ja vždy budem jeho anjel, preto nemôžem byť tvojím. Si jedinečný človek, milý, šikovný, odvážny…máš len jednu jedinú malú chybu – nie si ON. A ja ti radšej poviem pravdu, že milujem iného, než aby som predstierala, že k tebe niečo cítim. Mám ťa rada, dokonca veľmi rada. Ale bohužiaľ, ako kamaráta.
Aj vďaka tebe dnes nepochybujem o tom, že raz príde deň, kedy ho prestanem hľadať v každom človeku, ktorého stretnem. Deň, kedy slová –som v poriadku- už nebudú len otrepanou frázou. Deň, keď budem vedieť, že moje srdce sa zahojilo a môže znovu milovať. Ale ešte neprešlo dosť času.
Čas lieči rany a zmierňuje bolesť. Ale moje srdce bolo zničené viac, ako si dokážeš predstaviť.
Prosím, daruj mi čas, ktorý moje srdce potrebuje.
Môže to trvať mesiace a ja ťa nenútim, aby si na mňa čakal. Keď budeš cítiť, že chceš odísť, choď. Ty môžeš odísť bez vysvetlenia, lebo ti dávam na to právo. Bude mi to ľúto, ale držať ťa nebudem. No ak sa rozhodneš ostať, chyť ma za ruku a budeme sa spolu tešiť z každého úsmevu.
Prosím, zatiaľ ma nenúť vybrať si medzi vami dvoma, pretože vieš, koho by som si vybrala. A vybrala by som si ho včera, dnes aj zajtra. A netuším koľko ďalších dní by to tak bolo.
Áno, chápem, neviem si ani predstaviť, aké ťažké pre teba musí byť milovať osobu, ktorej srdce si už vybralo. Ale verím, že moje srdce nebude slepé k tebe, ktorý si ho skutočne zaslúžiš. Viem, že žiadam od teba priveľa. Ale ja sama verím v to, že jedného dňa príde deň, kedy budem pripravená ti patriť. Možno to bude o niekoľko dní, mesiacov, možno dokonca o rok. Pretože verím v to, že nešťastná láska, ktorá v srdci druhého už zhasla nebude večne horieť ani v tom mojom.
Viem, je to risk. Môžeš stratiť niekoľko rokov života, až napokon zistíš, že ťa stále nemilujem, tak ako by si chcel. No nemôžem ti ponúknuť nič iné. Môžem zvládnuť všetky prekážky, ale nedokážem si rozkázať, koho mám ľúbiť.
Môj drahý priateľ, je mi to tak ľúto! Ja, teraz a tu, nie som to, čo si od života zaslúžiš. Možno, keď sa moje srdce zahojí, budem už iná, lebo ľudí často zmení veľká bolesť. Možno už nebudem tou, ktorú by si chcel. Možno to nakoniec skončí sklamaním. Alebo láskou. Máme iba jedinú možnosť. Dopriať si čas, ktorý obaja potrebujeme a zistiť to.
Dovoľ mi vyliečiť sa, aby som raz mohla byť tvojou.
No ak ani potom tvojou nebudem, prisahám ti, že priateľstvo, ktoré k tebe cítim, bude nekonečné, tak ako moja vďačnosť.
Chcela by som byť tvojím svetlom tak, ako si ty teraz mojím.
A verím, že jedného dňa sa opäť stanem svetlom, hoci možno nie tvojím.