To sa ti ľahko hovorí, nemáte deti…
Vieš, ťažko sa odchádza zo vzťahu, v ktorom sú už nejaké záväzky…
Nie je to ideálne, ale zostanem kvôli deťom…
Toto sú vety, ktoré si možno hovoríš i ty. Ktorými len ospravedlňuješ to, že si sama ubližuješ…
Vety, na ktoré si si už tak nejako zvykla a ani sa nad ich pravdivosťou nezamýšľaš, pretože s nimi už nejaký ten zžitá. A takisto…
unsplash.com
Toto sú vety, pre ktoré ešte stále nie si šťastná…
Viem, že po príchode domov už dávno nehľadáš pocit bezpečia. Presne tú emóciu, ktorá ti dovolí zhodiť zo seba všetky starosti. Vieš, že nič také tam viac nenájdeš. Doma práveže nachádzaš napätie, pocit, že sa potrebuješ schovať ešte aj pred svojím vlastným útočiskom.
Viem, že si si zvykla na to, že s partnerom už viac nie ste partneri v pravom zmysle slova. Nie ste už dávno ani priatelia, odviazaní milenci, tí, ktorí si kryjú chrbát, smejú sa spolu a pochopia strachy toho druhého.
Viem, že ste už dávno v pozícii jeden proti druhému. Viem, že si vlastnú hodnotu musíte pred tým druhým vydupávať, namiesto toho, aby ste si ju navzájom preukazovali.
Viem, ti už dávno nič neurobilo skutočnú radosť. Presne takú, ktorá i teba zaskočí. Viem, že ti dni splývajú dovedna, mesiace ti letia šialene rýchlo, no pritom sa pomaly vlečú. Viem, že už ani nepremýšľaš nad tým, či si takýto zaslúžiš, či si toto vždy chcela. Proste si rezignovala. Si tam, kde si, s tým, koho si si kedysi vybrala. Bodka. Skutočnosť síce boľavá, ale nemenná.
unsplash.com
Pretože si si povedala, že už zostaneš…
Lebo dieťa. Možno deti dve či tri. Lebo on ťahá väčšinu domácnosti. Lebo bez neho by si ďaleko nezašla. Lebo by si iní rozprávali, že máš určite niekoho iného, pretože on sa každému javí ako dokonalý chlap. Lebo by si nenašla porozumenie ani v okruhu svojich blízkych. Lebo sa možno vo vašej rodine rozchody a rozvody nenosia. Lebo vás okrem detí spájajú aj dlhy siahajúce až za horizont vašich dôchodkov.
Lebo, lebo, lebo… Vždy sa niečo nájde. Nejaký strach, nejaké ale, niečo, čo ti ani nedovolí pomyslieť si na to, že by si tento bludný kruh predsa len nejako pretla.
Lenže deti bolesť neliečia. Spoločné záväzky nevymažú zlé spomienky. Hypotéka neodčaruje tichú domácnosť ani ten pocit, že sa v tomto vzťahu dusíš. Nič, čo vás spája, vás skutočne nespája, len nasilu drží pokope, jatrí všetky rany, ktoré ste si stihli zanechať, a pripomína, koľko ich ešte bude.
unsplash.com
Takže sa skús na to pozrieť takto…
Deti ti odpustia, že si sa rozhodla byť šťastná. A nielen to, budú ťa milovať za to, že si sa rozhodla byť šťastnou. Dáš im svojím krokom, nad ktorým teraz váhaš, dôležité ponaučenie. Vďaka tebe budú vedieť, že je rozdiel vzdať sa a prežívať. Pochopia, že nie každý vzťah sa dá opraviť, že nie všetko sa dá prepáčiť, že občas musíme urobiť nepopulárne rozhodnutia, aby sme sa zamilovali opäť. Do seba. Do svojho života. Do všetkého, čo nám kedy vyčarilo úsmev na tvári.
Viem, že sa hovorí, že sa ľahšie odchádza zo vzťahu, v ktorom sú iba nedorozumenia. Lenže odtiaľ, kde sú nielen problémy, ale aj záväzky, by sa malo odchádzať o to skôr. Nič z toho, čo vás zväzuje, časom nezmizne. Áno, deti odrastú. A je na tebe, aby si sa postarala o to, kde presne budú vyrastať.
Je na tebe, či budú potichu vstrebávať to dusno, ktoré panuje medzi ich rodičmi, alebo vďaka tvojmu novému začiatku pochopia, že dopriať si druhú šancu na šťastie je rovnako prirodzené ako žiť, milovať a dýchať…
Je len na tebe, či budú mať vzťahy spojené s hádkami, nervozitou a nepokojom alebo slobodou a rešpektom k sebe samému.
Coverphoto: Photo by RUMARÍN on Unsplash
