Prečo práve dnes mám taký zvláštny pocit v žalúdku? Prečo práve dnes na teba myslím a je to tak intenzívne? Prečo je dnešok iný? Prečo sa zrazu vraciaš, aj keď sa vôbec nič nezmenilo? Keď zavriem oči, vidím ťa, a to už som ťa dlhšie nevidela. Nechcem už na teba myslieť. Sú dni, kedy si na teba nespomeniem. Ale niektoré večery ma dobehneš. Je to, ako keby si zaklopal na moje dvere a spýtal sa ma, či som doma, ja neodpovedám, lebo ťa nechcem vidieť, a tak ty odchádzaš, no ja začínam premýšľať, čo si asi tak mohol chcieť. 

Nechcem na teba myslieť, lebo ma to naozaj bolí, a dnes je tá bolesť neznesiteľná. Ubližuje mi, keď si ťa predstavujem. Ubližuje mi, keď myslím, ako sa ma dotýkaš, ako ma objímaš, ako ma bozkávaš. 

pinterest.com

Svoj život som prispôsobila tebe, aby si mi ty mohol ubližovať, a to si mi tvrdil, ako to nikdy neurobíš. Ale ty si len hovoril to, čo som chcela počuť. Ty si len hovoril presne tie slová, ktoré na mňa zaberú, aby si ma mal presne tam, kde si chcel. A načo si to robil? Hral si hru, ktorú si nedokončil. Ale zjavne si si ju uložil, a keď sa budeš zase nudiť, tak budeš pokračovať. 

Ty asi ani nevieš ako si mi ublížil… 

Ty ani nevieš, ako kvôli tebe nespím.
Ty ani nevieš, ako na teba nepretržite myslím.
Ty ani nevieš, že som… Kto som, kde som. 

Tak veľmi smutne sa túto noc cítim. Tak veľmi moc mi chýbaš. A čo mi vlastne chýba? Tvoje klamlivé slová? Tvoj hlas, čo hovoril presne to, čo ma malo namotávať? Tvoje modré oči, ktoré sa na mňa ani len nepozreli? Čo mi na tebe vlastne chýba? Tá rozprávka, ktorú si si vymyslel? Tá hra, ktorú si hral, aby si sa aspoň trošku zabavil v týchto nudných dňoch? 

pinterest.com

Povedzte mi, ako ho vymazať… 

Je jednoduché vymazať ho zo sociálnych sietí, ale nie je také jednoduché vymazať ho z mojej hlavy. A aj keď sú dni, kedy nepoznám ani len tvoje meno, potom nastanú také, kedy viem presne, ako dýchaš na môj krk. 

Chcela som nad tebou vyhrať, avšak túto hru si ukončil skôr – v momente, keď si ty vyhrával nado mnou. A možno práve to je moja výhra, že si mi nedal tú možnosť nad tebou vyhrať. Lebo len zbabelci ukončujú hru v momente, keď vyhrávajú, a nehrajú do konca, aby hrali fair-play. Zbabelci majú svoje pravidlá. 

A ja som tu ostala sama… 

Ublížená, zlomená, dúfajúc… Hľadajúc lásku. Hľadala som ju v tebe. Stále ju v tebe hľadám, aj keď viem, že to nemá zmysel. Aj keď si mi ublížil, aj keď mi ešte ubližuješ. 

Nedokazuje to, akú nízku hodnotu mám, ale ako silno verím v lásku. Nie som naivná, nemyslím si, že sa zmeníš, myslím si, že sa zaľúbiš. Ale o lásku by sme nemali prosiť, na lásku by sme nemali čakať. 

Čítala som, že ak sú si dvaja ľudia súdení, tak spolu budú. Poslednú dobu tieto slová vyskakujú na mňa odvšadiaľ. A ja sa im snažím veriť. Ale som skeptická. 

Nechcela som od teba vzťah, lebo si myslím, že vzťahu so mnou nie si schopný, avšak chcela som ťa ľúbiť. 

pinterest.com

Dáva to zmysel? 

Sú situácie, kedy ma vôbec nepriťahuješ a kedy by som ťa nechcela, no na tieto situácie sa mi tak ľahko zabúda. Stále vidím len tie svoje krásne a točím si ich dookola, lebo na tých mi záleží. Ale je načase sústrediť sa na to, prečo nie. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Dnes už chci jít dál

Ľahko sa mi hľadajú odpovede na otázku, prečo áno, a ako noc postupuje a blíži sa polnoc, uvedomujem si aj odpovede na otázku, prečo nie. 

Urobila som veľmi malý krok. Čakala som, čo urobíš, ako sa zachováš, vyslala som ti nepatrný, ale i silný signál. A ak by si bol aspoň charakter, reagoval by si. Ale ty? Ty nič. Ani len jedno slovko. A to som naozaj nečakala. 

Tak my ženy čakáme a dúfame…

Dokonca aj keď už nemáme na čo čakať a v čo dúfať, tak máme naše srdcia otvorené nádeji. Život nám ničí naše plány. Tak som to mala všetko pekne pripravené a premyslené a ty si zase otočil karty tak, ako to vyhovuje tebe.

Irituješ ma. Začínaš ma bolieť menej, ak vôbec. Začínam byť tebou znechutená. A začínam premýšľať, ako som ťa mohla chcieť ľúbiť. Slabý dôvod, že sme si podobní, lebo nie sme. Ja by som sa takto nezachovala. Ostaň tam, kde si. Sám. 

pinterest.com

Dnešný večer som naposledy pre teba vyronila slzy…

Neprajem ti nič zlé, lebo aj keď sa začínam na teba hnevať viac, ako ťa milovať, tak ti prajem, aby karma začala úradovať. Prajem ti, aby si si ešte na mňa spomenul. Prajem ti, aby si cítil tú bolesť, čo si mi ty spôsobil. Prajem ti, aby si sa aj ty stal hráčom v nejakej hre, čo pre teba niekto pripraví, tak ako si to urobil ty pre mňa. 

A prajem ti takú lásku, akú by som ti mohla dať len ja, ale tú hru si si pokazil sám. No ak si myslíš, že sa dokážeš vrátiť, si na omyle. Život nie je hra a veci nedokážeš vymazať. Dokážeš ich prepísať, ale na to by si sa musel inak volať, aby si vôbec niečo také snažil sa urobiť. 

Dokedy ešte budem hľadať slová na tvoje meno?

Dokedy ešte budeš mojou slabosťou?
Dokedy ešte budeš mojou motiváciou?
Dokedy ešte budeš v mojej hlave?
Dokedy ešte…

Dovtedy, kým to ja dovolím. Moja chyba je, že nad všetkým priveľmi premýšľam a hovorím si, že možno je za tým niečo viac. Je čas pochopiť, že nie je za tým nič viac. 

Pekne sa s tebou zahral, ublížil ti, zabavil sa a išiel ďalej… Aj takí muži musia byť v tvojom živote. Teda chlapci. Nabudúce už verím, že príde šťastie a bude to chlap…

Autor: Michaela

Coverphoto: Photo by Eric Ward on Unsplash

Facebook komentáre