Láska je síce jedno slovo, no definuje nespočetné množstvo pocitov a emócií. Pamätám si, ako sme mali na strednej škole písať úvahu na tému „Láska“.
Netuším, čo som tam vtedy popísala za „múdrosti“, no momentálne si prechádzam asi najťažším obdobím v mojom živote, preto sa opäť vraciam k tejto téme a uvažujem, čo pre mňa slovo láska vlastne znamená. 

Raz som počula krásnu odpoveď na otázku: „Čo je to láska?“. Tá odpoveď znela – „Láska je, keď človeku dôjdu slová a nepotrebuje ich viac hľadať.“ Niečo podobné som zažila aj ja. Láska, v ktorej som stratila slová aj hlavu a odovzdala jej celé svoje srdce. 

Myslím, že nebudem hovoriť len za seba, keď poviem, že som do vzťahu dávala vždy 120% seba. Nehovorím, že ak vám váš partner dáva naspäť  „len“ 100%, znamená to, že vás nemiluje. No možno tak ako ja, máte pocit, ako keby vám v podvedomí niečo stále chýbalo. Uvedomila som si, že byť zbytočne prepnutá, riešiť nepodstatné veci vo vzťahu a riešiť niektoré témy dookola, je jedna z chýb, ktoré som často robila. Len som si trošku neuvedomila, že sa mením na Gizku Oňovú s heslom „idem, riešim“ a až veľmi som to preriešila. 

unsplash.com

No naopak, tiež si myslím, že pokiaľ jeden z partnerov začne brať vzťah ako samozrejmosť, je to „highway to hell“… 

O vzťah sa treba starať. Vo vzťahu si treba stále dokazovať, čo pre vás partner znamená, dobýjať ho, dokazovať mu váš záujem, lásku a oddanosť. Vzťah si jednoducho zaslúži „hýčkanie a opateru“, ako raz povedal jeden náš slávny politik. A v tomto prípade to tak naozaj je. Na lásku však neexistuje žiadna príručka. No treba si uvedomiť (tak ako ja), že nikto nikdy nebude vnímať všetky veci ako vy. No pokiaľ človek miluje najviac a najúprimnejšie ako vie – to je to slovo láska.

Z vlastnej skúsenosti hovorím, láska asi naozaj niekedy nestačí. 

Napriek tomu, že som milovala doslova šialene, spravila som vo vzťahu chyby. Chyby, ktoré nás nakoniec rozdelili. Úprimne? Doteraz tomu sama nerozumiem. Myslela som si, že keď niekoho úprimne milujem, tak to je alfa omega môjho života a nič sa nemôže pokaziť. Tak teda wake up call, milé dámy. Áno, môže sa to pokaziť. Mne vzťah stroskotal na rozdielnom pohľade na chybu, ktorú som spravila. Nazývam to chybou, pretože to bolo niečo, čo nebolo spravené so zlým úmyslom. 

S odstupom času však viem, že som konala zle, aj keď som nechcela…

Takže ponaučenie z môjho príbehu – kľudne dávajte do vzťahu 120% seba, ale aj 120% úprimnosti a komunikácie. A vždy si obráťte situáciu na seba, ako by vaše konanie padlo vám, keby tak konal váš partner. 

Pre mňa bol toto môj prvý vážny vzťah a viem, že vyhovárať sa na túto skutočnosť je asi klišé, no až teraz som pochopila, že vzťahy nás skutočne učia, posúvajú a otvárajú oči. A nielen v smere vzťahovom, ale aj osobnostnom. Moje nesprávne vyhodnotenie situácie a zlý pohľad na vec ma stál dva a pol ročný vzťah. Vzťah, ktorému som vždy žila, dávala do neho všetok svoj voľný čas, energiu, lásku, jednoducho celú seba. Ale aj tak to bolo málo. Čo tým chcem ale povedať, je, že aj keď sa dopustíte nejakej chyby, neznamená to, že úprimne nemilujete. Len vy viete, aká je pravda a ako veci vnímate, cítite. 

unsplash.com

Tak teda na záver – čo je to tá láska? 

Nie sú to len tie krásne emócie, pocit eufórie, motýle v bruchu, roztrasené kolená, iskričky v očiach a zamilované pohľady. Sú to aj chybné kroky, pády, zlé rozhodnutia, pocit prázdnoty či slzy plné smútku a bolesti. Toto všetko a ešte viac v sebe ukrýva slovo láska, aspoň pre mňa. Tak ako napísal Miroslav Válek v mojej obľúbenej básni: „Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi. No ten, čo ľúbil, sklamal sa, a ten, čo sklamal, ľúbi.“

PS: Ak si toto prečíta spomínaná osoba, tak ešte raz, prepáč, že som nemala triezvy pohľad na moje konania. A ĎAKUJEM. Ďakujem za všetko. Navždy Ti bude patriť moje srdce.

Autor: S.T.  

Coverphoto: Photo by Nojan Namdar on Unsplash 

Facebook komentáre