Asi si aj ty už niekoľkokrát počula, že láska je veľmi komplikovaný cit. Tak neistý, váhavý a premenlivý, že sa často zamýšľame nad tým, či jeho skutočnú podstatu niekedy vlastne pochopíme. A možno si tieto slová neraz povedala aj ty. Bolo to vo chvíľach, kedy ti srdce bilo ako o život, no ty si zmysel toho života prestávala vidieť. Spolu s človekom, ktorý ťa opustil, odišla aj chuť žiť ďalej a všetko sa zdalo bezvýznamné.
Veľakrát za to, čo sa nám stane, obviňujeme práve lásku a vzťahy. Hodíme na ne vinu a snažíme sa tak očistiť svoju dušu od toho, čo nás tak veľmi ťaží. Viníme niečo, čo nie je hmotné a čo sa nedokáže brániť. S výhovorkou na perách, že láska je príliš komplikovaná a bezcitná, sa pokúšame o znovu nájdenie nás samých a nášho miesta na tomto svete.
pinterest.com
No v skutočnosti je to klamstvo…
Láska komplikovaná nie je. Je to cit tak prostý a nenáročný, že keď ho po rokoch bojov skutočne objavíme, musíme sa až pousmiať. Veľa ľudí však trpí preto, že lásku vidí aj tam, kde nie je. Myslia si, že sa musia zmeniť, aby boli milovaní. Doslova niekoho žobronia o priehrštie lásky, zhadzujú sa v jeho očiach, a pritom vedia, že on ich milovať nedokáže a nikdy sa to nezmení.
Sú ľudia, ktorí vo svojom vzťahu milujú ako jediní. Na svojich pleciach nesú zodpovednosť celého zväzku a namiesto toho, aby sa zobrali preč, zostávajú. Možno zo strachu, možno preto, že si nahovárajú, že toho druhého ľúbia. A keď sa budú snažiť viac, on to pochopí a oni sa tak dočkajú šťastného života ako vystrihnutého z rozprávky. Avšak neuvedomujú si, že jednej rozprávke musia prestať veriť. A to práve tej, v ktorej teraz žijú.
Láska si nežiada čas. Vzniká tu a teraz. Láska nechce žiadne obety ani slzy. Chce prinášať úsmev a blažený pokoj na duši. Láska nikdy nebola komplikovaná. Je jednoduchšia ako čokoľvek iné. No my ju často v márnej nádeji cítime i tam, kde nie je.
Stačí len otvoriť oči…
Nebáť sa reality takej, aká v skutočnosti je. Nebáť sa samoty ani straty niekoho, kto nás vlastne ani nemiluje. Pretože každý koniec, ktorý nám je súdený, raz nastane. A je len na nás, či príde v čase, keď budeme totálne vysilení alebo mu dobrovoľne otvoríme dvere. Naozaj stačí tak málo. Byť k sebe úprimný a zodpovedať si niekoľko otázok:
pinterest.com
Dostávam toľko, koľko dávam?
Preukazuje mi ten druhý svoju lásku sám od seba, alebo o to musím prosiť?
Je tento vzťah úprimný a priezračný, alebo ma vždy zaplaví chaos a nepokoj?
Podržal ma partner niekedy v ťažkých časoch, alebo mám pocit, že som na všetko sama?
Sú to otázky, ktorých odpovede sa nepočúvajú ľahko. Občas sa stane, že do nášho života zablúdi človek, ktorý nás donúti klamať samých seba. Je to preto, že sa bojíme, že ho stratíme. No tento strach je zbytočný. Ak máme na niečom v živote pracovať, tak je práve toto… Mali by sme sa snažiť postupne rozlišovať, ktorí ľudia si zaslúžia našu prítomnosť a ktorí zasa nie. Mali by sme zvážiť, do ktorých vzťahov sa oplatí investovať čas či energiu a z ktorých vzťahov zasa odísť.
Pamätaj, že láska je veľmi jednoduchá. Všetky ostatné pocity, ktoré cíti tvoje srdce a zanechávajú na ňom hlboké rany, láskou nie sú. Ak je to láska, tak ťa ten cit bude hriať. Dá ti krídla, vďaka ktorým nikdy nespadneš.
Autor: Petra K.
Coverphoto: Photo by nick beswick on Unsplash
