Vždy bolí byť odmietnutý a odignorovaný. Stretnúť sa s tým, že nás niekto poblázni, zaujme, dá nám nádej… Urobí radosť, poskytne šťastie a zapáli v nás iskru vďaky a lásky. Práve v týchto momentoch sa naša láska začína a my do nej padáme hlbšie a hlbšie, až sa zaľúbime. Čo však potom, ak tá osoba neprijme naše city a zistíme, že sme boli odmietnutí či neprijatí? Keď ľúbime nadovšetko a sme ignorovaní?
Áno, bolí to. Cítime sa zmätení a premýšľame, či vôbec samotná láska je to správne. Kde nastala chyba, že sa tá druhá osoba nezaľúbila do nás? Niekto tomu hovorí, že iskra jednoducho nepreskočila. Že to nebolo vzájomné. Len pochabé slová útechy a označenie „kamarát“. Niekto ani nemal v úmysle sa zaľúbiť do nás, len nás využil a opantal. Dovolil, aby sme sa doňho postupne zaľúbili a potom nás škaredo odignoroval a odmietol.
unsplash.com
V prípade, že naša láska bola skutočná, to môže byť bolestivé rovnako ako zlomené srdce…
Nevieme, ako danú osobu nechať a ako zabudnúť. Hľadáme ju v dave, či ju náhodou nezazrieme, myslíme na ňu po nociach. Vidieť na ulici zaľúbené páry, ako sa držia za ruky alebo sa bozkávajú, je bolesťou pre naše oči i srdce. Preto radšej odvraciame zrak, akoby sme sa na to mali pozerať. Svadby a vzťahy našim priateľom v kútiku duše závidíme a prajeme si mať niečo tak rozprávkové, ako majú oni.
Neopätovaná láska, ktorá nebola ani vyslovená niekomu, koho ľúbime a odignoroval nás, sa v dnešnom modernom svete nazýva „ghosting“. Môžeme to nazvať aj ako takzvané tiché odmietnutie, ktoré je síce menej bolestivé, no na druhej strane sa nedozvedáme dôvod, prečo sme boli odmietnutí.
unsplash.com
Musíme sa s tým len zmieriť a nechať to ísť…
Ako to však urobiť? Najlepšie a najjasnejšie je povedať skutočné zbohom. Možno nie priamo do očí, ale vo svojom srdci, vo svojej mysli. Potichu sa rozlúčiť sa a dotyčnú osobu pustiť. Uzavrieť svoje srdce, nevyhľadávať ju, nespomínať ju. Aj keď to bude istý čas trvať… Pretože stále ju budeme mať vo svojich myšlienkach a s nádejou, že nám možno odpíše alebo zmení názor, budeme v tichosti čakať.
Dúfame, ale nemali by sme… Pretože toto je nádej, ktorá nás dokáže zožierať a ničiť. Časom sa to pominie, naše srdce ochladne, ale zanechá to v nás istú stopu. Vidieť túto osobu znova po istom čase v nás môže vyvolať smútok.
Nevieme, ako sa k nej máme správať, ako sa ona bude správať k nám…
Mnohí, ktorí nás odmietli, nás ďalej budú vnímať ako kamarátov a ďalší kontakt s nimi môže byť pre nás zraňujúci. Tí, čo nás odignorovali, rozhodli sa zabudnúť a vymazať nás zo života, sa nám pri ďalšom náhodnom stretnutí budú určite vyhýbať alebo sa tváriť že nás nepoznajú. A to môže byť veľmi bolestivé.
V oboch prípadoch je najlepšie nakoniec sa danej osobe vyhnúť. Povedať jej tiché zbohom. Ak sa rozhodla, že nás nechce, vedela, prečo to urobila a bude lepšie ak ju vymažeme zo svojho života tiež. Pretože zbytočne budeme držať miesto niekomu, kto oň ani nikdy nestál.
Nechápem, prečo stretávame v živote ľudí, pri ktorých máme predurčené, že žiadna cesta k tomu, aby sme boli spolu šťastní, neexistuje. Možno sa to volá osud alebo lekcia, ktorá si nás mala nájsť.
Autor: Ani
Coverphoto: Photo by Vladimir Fedotov on Unsplash
