Všetci stále počúvame, ako je dôležité začať s láskou od seba… Všade sa objavuje, aká je sebaláska najdôležitejšia a až potom môžeme vyžadovať lásku od druhých. Úprimne, donedávna som to považovala ani nie tak za klišé, ako len za takú frázu, a vravela som si, že samozrejme, veď ja pociťujem k sebe lásku. Všetko sa začína u mňa a až potom postupujem ďalej, verila som svojim pocitom, verila som svojej láske voči sebe samej. 

Avšak až keď som spomalila, až keď som úplne zastala a pozrela sa na svoj život, som si uvedomila, že som teda vôbec k sebe lásku nepociťovala. A ako ma majú ostatní ľúbiť, keď neviem, ako sa mám ľúbiť ja sama? Uvedomila som si to v momente, keď som bola nešťastná, že mi nevyšlo niečo, čo som tak veľmi chcela. Hľadala som mnoho chýb v sebe, hľadala som východisko, hľadala som jeho, hľadala som správne slová, utierala si slzy a pýtala sa, prečo ja. 

unsplash.com

Lenže nešťastná láska nie je o mne… 

Nie je ani o ňom. Nie. Niektoré veci v živote nevyjdú, aj keď veľmi chceme, aj keď cítime, že sú tie správne. Jednoducho nesprávne načasovanie, nesprávne konštelácie hviezd, nesprávna nálada, nesprávny pocit. Bolí to, samozrejme, veď do niečoho sme vkladali toľko nádeje, je pochopiteľné, že nás to ochromí. Každý by sa mal vtedy zastaviť, poplakať si, opustiť sa, ale aj si odpustiť a zobrať si z toho všetko – to dobré i to zlé. Naučiť sa vložiť si to do života. 

Moje pekné spomienky si rozhodne niekde uložím, boli to milé spomienky, smiala som sa, aj mi srdce búchalo rýchlo, bola som tak príjemne neistá, a cítila som sa nesmierne príjemne. Tieto pocity si odkladám, boli pekné a nevidím jediný dôvod ich odhadzovať, aj keď to nevyšlo. Naučila som sa povzniesť. Ale chcelo to veľa, veľa ticha, veľa hudby, veľa rozmýšľania, veľa seba. 

A tie zlé spomienky?

Tie vlastne ani nemáme. To, že sa to nepohlo tam, kam som možno ja chcela, nie je zlé. To, že ty si nechcel, tiež nerobí z tej situácie zlú. Možno jediná zlá spomienka, ktorú mám, je, ako chladne sa správaš, čo si myslím, že si zrovna ja nezaslúžim. Avšak ty vieš, prečo sa tak správaš a prečo sa tak správať chceš. A túto spomienku si ukladám. Lebo nikdy by sa k vám nikto nemal správať chladne, pokiaľ ste mu nijako neublížili. 

Nemal by. To ukazuje len jeho nevyzretosť a neschopnosť ovládať jeho pocity. Ale to celé je zase len o jeho živote, nie o mojom. Ja si uvedomujem svoju hodnotu. Ja si uvedomujem, čo chcem, čo potrebujem. Moje vnímanie, moje myslenie, moja láska sa neskutočne zmenila. Počúvala som svoj hlas, počúvala som svoju intuíciu, počúvala som… 

unsplash.com

A viem, že kamkoľvek teraz pôjdem, tak do miestnosti vojde ako prvý môj úsmev a až potom ja…

Rozhodla som sa byť šťastnejšia, rozhodla som sa zmeniť svoje myslenie od základov. Nebolo to jednoduché a stále sú dni, kedy s tým zápasím, stále sú dni, kedy som smutná, no to však k životu patrí a každé ráno som vďačná za ďalšie šance. Lebo viem, že každý deň dostanem 24 hodín na to, aby som bola šťastná, aby som urobila niekoho šťastného, aby to stálo za to. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Spojí nás osud ešte jedného dňa?

Neľutujem už nič, nechcem svoj čas strácať tým, že budem žiť v minulosti, nechcem svoj čas strácať tým, že sa budem báť, čo bude v budúcnosti, žijem pre tento moment. V jeden týždeň mi niekoľko ľudí povedalo, že priveľmi premýšľam a nech nechám niektoré veci plynúť. A mali pravdu, veľkú pravdu. Áno, premýšľam stále, ale už len nad vecami, ktoré viem ovplyvniť, ktoré viem zmeniť. Nepremýšľam nad druhými ľuďmi, nad ich energiou. Spomeniem si na nich, samozrejme, ale nechávam ich život im, ak ma v ich živote budú chcieť, možno ma ešte nájdu a možno už nie, lebo ja rozhodne už nie som tam, kde som bola. 

unsplash.com

Ja tancujem dopredu, občas urobím moon walk dozadu, lebo ten pohyb zbožňujem, ale rozhodne sa nezastavujem… 

Teším sa zo života a v momente, keď som si uvedomila, že život je vlastne o mojich potrebách, som si uvedomila, čo je to sebaláska. Zrazu si vystačím sama, netrápia ma ľudia okolo mňa, ani to, čo si myslia či nemyslia. Úprimne sa teším, keď okolo mňa lieta motýľ, teším sa, keď ku mne priletí vrana a pozerá sa na mňa, nadchýnajú ma oblaky v tvare srdca, viem, že všetko ide, ako má. Naučila som sa tešiť sa, naučila som ľúbiť sa, naučila som sa byť vďačná. V momente, keď som sa ráno prebudila a prvé, čo mi napadlo, bolo, že dnes budem šťastná, som aj šťastnou bola. 

Teraz si každý večer poviem, že skúsim byť ešte jeden deň šťastná, možno aj šťastnejšia. A takto ide ďalší a ďalší a ďalší deň. Dlho mi trvalo pochopiť sebalásku, dlho mi trvalo naučiť sa ju aplikovať do života, ale nikdy nie je neskoro. Cítim a vnímam, ako sa môj život uberá lepším smerom, len sa nevzdať lásky a viery. Viery v seba, v lásku, v nádej, v čokoľvek, čo nám môže dať viac ako my sami, v Boha, pomenujme to každý, ako chceme, len verme, že zajtra budeme šťastnejší, že zajtra bude lepšie. A keď nie zajtra, tak vydržme ešte jeden deň a potom ten ďalší, ďalší, ďalší, ďalší… 

Keď už vieme ako ľúbiť seba, je len otázka času, keď nás niekto začne ľúbiť rovnako… 

A ak aj nie, verte mi – to, čo si dávate samy, je viac než dostačujúce, je to radosť, je to šťastie, je to láska.

Rozhodla som sa do teba zaľúbiť,
všetku lásku na svete ti sľúbiť.
Najprv však od seba musím začať,
aby som potom nemusela na teba jačať.
Verím, že naše cesty sa spoja
a ja budem len tvoja.
Ty budeš môj pravý,
ktorý všetko zlé napraví.

Autor: browneyes

Coverphoto: Photo by Isis França on Unsplash

Facebook komentáre