Odbila polnoc a ty stále pozeráš do tmy. Jediné, čo v tej tme nachádzaš, je prázdnota a beznádej. Presne to isté, čo momentálne nachádzaš aj vo vnútri seba. Všetko v tvojej duši zahalila tma a prázdno. Jediné, čo cítiš, je prázdno.
Sama nevieš ako ďalej.
Premýšľaš, ako si sa vlastne do tejto situácia dostala. TY. Dievča, ktoré malo vždy svoje vlastné a pevné zásady a nikdy si ich neporušila. TY, ktorá si ešte nikdy nestratila hlavu pre chlapa, lebo si presne vedela, že tak ako prišiel a odišiel, tak príde aj ďalší. Vedela si, že nemôžeš nútiť človeka, aby ťa miloval. Teraz je to však iné. Našla si v ňom všetko. Stal sa tvojím vesmírom a tie chvíle s ním sú presne také, aké si si niekedy dávno v puberte vysnívala. Je presne taký bláznivý a zároveň náladový ako ty. Našla si to všetko…má to však háčik. Odmieta ťa pustiť k sebe.
pinterest.com
Neposiela ťa preč, ale ani ti nehovorí aby si zostala. A ty nevieš. Nevieš, či máš zostať a bojovať, aj keď nemáš žiadnu záruku, že máš za koho bojovať, alebo či máš odísť. Ležíš a premýšľaš. Ako si sa vlastne dostala do tohto bludného kruhu?Je piatok večer. Vieš, že je vonku a máš milión otázok. S kým je? Kde je? Čo robí? Myslí na teba tak, ako ty myslíš naňho, keď si vonku a snaží sa ťa zbaliť iní chlap?
Popritom všetkom vieš, že nemôžeš zapnúť mobil a napísať mu. Vieš, že by si si potom všetkom možno aj zaslúžila odpovede, ale nemáš právo na otázky. Nepatrí ti. Nepatrí nikomu. Presne si stanovil pravidlá a aj keď ich niky nevyslovil nahlas, ty si tiež bez slov súhlasila.
A tak ste. Alebo aj nie ste. Podľa toho, ako sa mu práve chce. A ty to všetko trpíš. A viem, ako sa cítiš….
Viem, že ťa pomaly… pomaličky ale isto, všetky tieto prebdené noci zabíjajú. Zabíjajú v tebe nádej. Zabíjajú tvoje nadšenie pre život a zabíjajú aj tvoj neustály úsmev. Vytráca sa ti šťastie zo šibalských očí, ktoré sa leskli vždy, keď si bola pre niečo nadšená. V poslednej dobe Ťa už neteší nič. Vstávaš z postele, lebo musíš.
Keby si mohla, jednoducho by si sa v tichosti vytratila, lebo máš pocit, že by si aj tak nikomu nechýbala…..
pinterest.com
V tom ti zabliká mobil…. srdce ti zrazu ožije a bije ako divé. Je skoro ráno a ty si stále ani oka nezažmúrila. Už pomaly svitá… A je to on… pravdepodobne párty skončila a zostal sám. A ty vstávaš a voláš taxík…. ako vždy. Lebo ti sľúbil, že aj keď nebude s tebou, nebude ani so žiadnou inou. Bude ti verný, aj keď nepatríte jeden druhému. A tebe to stačí. Stačí presne na živenie tej nádeje, ktorá ťa naraz drží pri živote, aj ťa zabíja.
Stačí to na to, aby si sa bez rozmýšľania nadránom rozbehla za ním. A tá náruč, ktorá ťa čaká, síce len na pár hodín stačí na to, aby si zase mohla prežiť ten čas, ktorý bude nasledovať… zase bez neho.
Prichádzaš, ešte stále nie je úplne svetlo…ponáhľaš sa, aby si tam bola čo najskôr, lebo vieš, že čas, ktorý patrí vám, skončí východom slnka. Vieš, že síce zaspíš v jeho náruči s bozkom na dobrú noc….ale vieš aj to, že keď vstaneš a slnko bude svietiť a všade bude svetlo, tak sa to všetko vytratí a jediné čo ostane, budú dvaja ľudia, dve duše ležiace vedľa seba, ktoré sa tak veľmi boja lásky…..
coverphoto: Photo by A. L. on Unsplash
Naša nová kniha je už dostupná aj priamo TU.
