Je to už dávno, odkedy som naposledy písala. Možno je to tým, že som tak dlho necítila vôbec nič. Alebo to len priveľmi bolelo. Ale teraz prišiel čas obzrieť sa späť, a tak píšem. Kvôli sebe.

Ty, ktorý si bol prvý, si ma naučil, čo vlastne znamená ľúbiť. Prišiel si neočakávane a stal si sa mojím všetkým. Otcom, bratom, najlepším priateľom. Podarilo sa ti preboriť moje múry a hradby, ktorými som sa poctivo ohradila. Videl si ma. Uzdravil si ma. Bol si ako záhradník, pod ktorého rukami som rozkvitla. Po prvý raz som mohla byť úplne sama sebou. Spontánna, slobodná. Mať radosť z toho, kým som. A keď na mňa prišli myšlienky neistoty či neprijatia, v tvojich očiach som našla ubezpečenie o tom, že je všetko v poriadku. Že sa už nikdy nemusím skrývať či hanbiť za to, kým som a čo mám za sebou.

Uisťoval si ma o tom, že žiadna moja chyba, nedokonalosť, temná stránka z minulosti či súčasnosti ťa neodoženie. Uverila som, že si tu a že zostaneš pri mne. Moja dôvera voči tebe bola bezhraničná a ja som sa k tebe pripútala celým srdcom, tak veľmi, ako sa len dá.

Teraz už viem, že iný človek nikdy nemôže byť skalou, na ktorej postavíme svoj život. To proste nefunguje. Nie preto, že by to bola niečia chyba. Jednoducho to tak je, pretože sme ľudia.

pinterest.com

Keď si mi raz z ničoho nič napísal, že ťa to mrzí, ale že ma neľúbiš, že si mi klamal, pretože si chcel, aby som bola šťastná a že si dúfal, že tvoje city raz dorastú a dobehnú tie moje, ale teraz vieš, že sa to nestane, zrútil sa mi svet. Viem, že si ma mal rád a že stále máš. Tak ako môžeš, ale nie viac.

Musela som sa naučiť odpustiť ti to…

Prijať, že láska sa nedá vynútiť. Vtedy som plakala. Veľmi. Odvtedy už nie. Akoby moje najúprimnejšie a najhlbšie city zostali pri tebe. Akoby po tejto rane moje srdce zostalo zocelené tak, že už ním nič nepohne. Aj v tomto sa učím byť opäť ženou. Nájsť znovu svoje slzy svoju citlivosť a zraniteľnosť.

A potom prišli ďalšie „vzťahy“. Toľko dobrých mužov, ktorí sa usilovali spoznať ma a zistiť, či môžu so mnou budovať svoj život. Dúfali, že vo mne vidia úžasné dievča s celistvým srdcom pripraveným milovať a darovať sa. Nechcela som sa s nimi zahrávať. Určite nie vedome. Len som chcela dokázať sebe a možno aj tebe, že to, čo ty odmietaš, o to majú iní veľký záujem.

A potom si prišiel ty, druhý, v čase, keď sa môj život zásadným spôsobom menil a ja som bola pripravená na všetky nové výzvy. Bol si tak vtipný, sebavedomý, očarujúci a inteligentný. Tvoje slová sa dotýkali najhlbších miest môjho vnútra, akoby si mi videl a hovoril priamo zo srdca.

Bolo to porozumenie na prvý pohľad…

Akoby sme sa poznali už roky. A ja som v srdci uverila, že ty si ten, na koho som čakala. Vstúpila som do vzťahu s tebou tak odvážne a sebaisto, až ťa to samého prekvapilo. Žiadna opatrnosť, žiadne pochybnosti, žiadne zábrany. Dostal si moje srdce rovno na dlani. Dnes viem, že to tvojmu egu muselo veľmi lichotiť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Som šťastná a single!

Vždy som mala komplex Belly z Krásky a zvieraťa. Čím viac tvojich temných stránok som spoznávala, tým viac som sa zamilovávala. Nemohol si urobiť či povedať nič, čím by si ma odohnal, aj keď si sa o to veľmi usiloval. Skúšal si ma a ja som v tvojom teste chcela obstáť. Dúfala som, že ťa moja láska uzdraví z tvojich starých zranení. Že ťa dokážem presvedčiť, že sú ľudia hodní tvojej dôvery. Že keď naozaj uverím v to dobro v tebe, tak ono sa prejaví. Chcela som byť vernou a obstáť v zápase o tvoje srdce. Skoro som však stratila to svoje.

Pamätám si na každú stručnú odpoveď, každé mlčanie. Na tvoju neochotu zdieľať sa o tom, čo robíš, kde si, čím žiješ. Zvykla som si na tvoju pretvárku a faloš, s akou jednáš s inými ľuďmi, aj na tvoje občasné záchvaty úprimnosti. V skutočnosti si bol pre mňa stále záhadou. Teraz viem, že som ťa nikdy skutočne nezaujímala a že ti na mne nezáležalo. Že to bolo vždy celé o tebe, o tom, čo ty chceš a potrebuješ. A ja som bola ochotná pribehnúť vždy, keď zapískaš, keď máš práve náladu a čas.

pinterest.com

Teraz vidím, že som v boji o tvoje srdce skoro stratila to svoje. Všetko sa zúžilo len na scény a výbuchy môjho hnevu a frustrácie z tvojho nepochopenia toho, čo prežívam. Snažila som sa vysvetľovať, komunikovať… Chcela som, aby si chápal. Ale ty si nechcel rozumieť, pretože rozumieť by znamenalo prebrať zodpovednosť.

Ešte aj dnes sa občas zamyslím nad tým, či som ešte nemala vydržať…

Či som ešte nemala bojovať. Ale pripomeniem si, že si mi nikdy nedal žiadnu nádej, že by sa to mohlo podariť. Ty si do toho boja nevložil nič. Ale vieš čo? Už sa za to všetko netrápim ani neobviňujem. To som ja. Taká som. Takto milujem. Keď dávam, tak všetko. Nie ja som tá, ktorá prehrala. To ty si stratil to najvzácnejšie – milujúce srdce. Ja mám aspoň istotu v tom, že som ľúbila. Napriek omylom a chybám.

Každý z vás ma naučil niečo iné. Ten prvý ma zaviedol do mužského sveta a napravil všetko to, čo bolo v mojom živote už od dievčatka pokrivené a zlomené. Milovala som ho čistou láskou, do ktorej nepreniklo nič zlé či skazené a napriek bolesti naňho budem stále spomínať s vďakou.

Ten druhý ma naučil, čo je to vášeň a život. Čo je to cítiť k niekomu príťažlivosť až na zbláznenie. Ukázal mi, aká je to sila, keď sa túžby srdca a tela zlejú v jedno a vytvoria jeden nezadržateľný príval. Ten prvý ma zranil v mojej bezhraničnej dôvere. Ten druhý zas v hodnote a úcte, ktorú som mala mať sama k sebe.

Viem, že raz prežijem lásku, ktorá tieto dve prekoná. A zo všetkých síl sa vynasnažím, aby našla dvere môjho srdca dokorán.

Autor: Lenka R.

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre