Láska. Zaľúbenosť. Slová, okolo ktorých sa točí celé naše bytie. Pretože lásku buď dostávame, dávame, alebo po nej túžime. Naše prvé tínedžerské lásky sú krásne, občas veľmi naivné. Väčšinou keď niekoho stretneme, myslíme si, že nám to musí vydržať už navždy. Avšak len šťastlivci nájdu domov v človeku hneď na prvýkrát. Tí, ktorí šťastlivcami nie sú, dostanú manuál, podľa ktorého sa budú riadiť pri ďalšom zaľúbení. V tomto manuáli už majú napísané, ako sa vyhnúť predošlým chybám a nedostatkom, pre ktoré to naposledy nevyšlo.
unsplash.com
Koniec koncov, veď rozchody vôbec nie sú zlé! Vďaka nim môžeme prísť k niečomu lepšiemu…
Každý z nás spomína na svoju prvú lásku. Niekto si možno čas s ňou vybaví ako ružový svet, akoby sa v tom čase pozeral cez najružovejšie okuliare, a niekto zas ako veľkú kopu hnoja, v ktorej sa dusil. Každý z nás má iný dôvod, prečo jeho láska zanikla. Niektorí sa rozchádzali so slzami v očiach, lebo nechceli, niektorí v dobrom, iní zas nevideli iné východisko, boli takí, čo sa rozišli aj v zlom. Aký si vy myslíte, že môže byť dôvod, kvôli ktorému zanikne väčšina lások? Nielen tých tínedžerských, úplne prvých, ale všeobecne všetkých, ktoré zanikli.
Moja teória je, že sme sa cez ružové okuliare nikdy nepozerali na seba samých. Nenašli sme lásku v sebe a k sebe, nedali sme si ju. Čo nám je nepríjemné, si nespôsobujeme sami. Sami od seba si nevytvárame trápenie. Tak prečo to dovolíme iným? Ak nám druhá strana spôsobuje trápenie, povedzme to nahlas, ak sa nič nezmení, majme lásku sami k sebe a stopnime to.
unsplash.com
Človek je na zemi preto, aby bol šťastný…
To znamená, že robí veci, ktoré mu spôsobujú radosť. Som beznádejná optimistka, ale viem jednu vec – občas to bez problémov nejde. Otázka pre vás je, či to za problémy stojí. Väčšina párov si povie: „Ľúbime sa, to stačí.“ Niekedy nestačí ani láska. Hlavne vtedy, keď kvôli nej stratíme sami seba a lásku k sebe. Žijeme potom svoj život, alebo život pre druhého? Keď máte obaja svoje vlastné životy a akceptujete ich, vtedy sa môžu spojiť do spoločného.
Poznám jedno dievča, ktoré milovalo maľovať. Jej partner nevidel zmysel v „čarbaní na plátno“. Keď maľovala, sršala z nej dobrá nálada a aj vtedy, keď o tom rozprávala. Robilo ju to ňou. Partnera ľúbila, voľný čas venovala jemu a na maľovanie jej zostalo len minimum času. Postupne maľovala čoraz menej, až raz úplne prestala. Už nerozprávala o veci, ktorá ju napĺňala. Bola s partnerom šťastná, lenže neuvedomovala si, že do jej života síce jedna láska pribudla, ale jedna z neho aj odišla. Straty. S láskou by sme mali viac získať a nestratiť nič.
Nestratiť seba pri budovaní spoločnej lásky. Neodopierať si druhé veci, ktoré nás robia šťastnými, nami, kvôli láske. Najbližšie si chcem nájsť niekoho, kto do mojej lúky šťastia nasadí ešte viac kvetov a žiadne neodtrhne.
Autor: Lenka B.
Coverphoto: Photo by Toa Heftiba on Unsplash
