„Ale ja ho milujem.“ Toto je veta, ktorou sa to všetko vždy začína… Milujem ho, tak ešte počkám. Dám mu čas, dám mu priestor… Milujem ho, a tak to všetko, čo som s ním prežila, nemôžem zahodiť za hlavu. Pretože čo ak… Čo ak by sa to raz vyvŕbilo do šťastného happy endu a ja by som celý život pochybovala, či som urobila dobre? Milujem ho, preto musím akceptovať jeho správanie. Aj také prejavy správania, ktoré sa mi nepáčia a ktoré mi ubližujú…

Množstvo žien si túto vetu vraví a prekladá ju jedným ospravedlnením za druhým… Toľko žien si navráva, že chyba je v nich. Toľko žien sa snaží doslova hlavou preraziť múr. A toľko žien, vrátane mňa kedysi, si neuvedomilo jednu vec…

unsplash.com

Láska nie je žiadna ospravedlnenka…

Láskou nemôžeme ospravedlňovať niekoho správanie. Nedá sa pre ňu akceptovať ďalšie a ďalšie rany vryté do srdca.
Láska neslúži ako priestor, kam schováme už tisíce „prepáč“.
Láska nás nemôže nútiť, aby sme čakali a nechali svoj život plynúť bez toho, aby sme si ho robili krajším.
Láska nám nemá vnášať slzy do očí a nemôžeme sa pre ňu cítiť stále slabší a slabší. Nemá cielene vyhľadávať naše najzraniltejšie miesta a neustále na ne mieriť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ľúbiť sa nedá na povel

Láska nás nemôže držať pripútaných k jednému miestu, k jednej osobe. Mala by nám dávať pocit slobody.
Láska nám nemá robiť zo života peklo. Má nám pomáhať problémy prekonávať, nie nám predávať ďalšie a ďalšie.

unsplash.com

Láska má na nás mnoho „účinkov“…

Ale určite nemá spôsobiť, že nám do duše zablúdi pocit menejcennosti. Nemôžeme sa cítiť ako tie, ktoré pre niekoho nie sú dosť atraktívne, zaujímavé, úspešné… Láska nás totiž nemá nútiť, aby sme sa porovnávali s druhými. Má nás ubezpečiť v tom, že sme tou najlepšou verziou seba.

Láska nás má učiť, ako robiť kompromisy. Nikdy nám však nemôže vziať to, čo je iba naše.
Láska si od nás žiada, aby sme občas potlačili svoje ego. Ale nikdy nie svoju hrdosť…

A preto…

To, že niekoho miluješ, nemôže byť ospravedlnením pre jeho činy, ktoré ti ubližujú. 

Sú lásky, ktoré jednoducho vzdáme. Po čase. Po tom, ako prídeme o všetko. Vtedy, ak už tejto láske nemáme čo obetovať. A v tej chvíli pochopíme, že sme zverili svoje šťastie do rúk niekoho, kto oň nestál a vonkoncom si ho nezaslúžil…

Coverphoto: Photo by Radu Florin on Unsplash

Facebook komentáre