Láska je nežná, láska je krehká. Láska je divoká a láska je predovšetkým večná.
Láska existuje všade, za každých okolností a v každom možnom čase. Láska nie je ohraničená. Neurčuje sa, nekáže sa, nedomýšľa sa, nekazí sa. Láska stále pretrváva, rastie no neumiera. Žije a nezabúda. Nespí ani neoddychuje. Možné je kvôli nej žiť, no za ňu aj zomrieť. Nikto nie je prázdny, ak je pre ňu otvorený. Ak ju živí a zároveň živí aj ona teba. Ťažké je žiť a odmietať ju. No, najťažšie je, neveriť v ňu. Láska neberie, ale dáva.
Nikdy jej nieje nadbytok, pretože sa nedá počítať. Je to jednoduchý cit. Cit pre ľudí, veci, zvieratá či obyčajný pohľad na svet. Svet, ktorý môžeš vidieť cez ňu. Vďaka ktorej ho môžeš milovať. Vďaka ktorej môžeš prežiť a precítiť každý jeden…výdych a nádych.. Nie je ťažké nájsť ju, keď si ju dokážeš vytvoriť. Dokážeš ju rozdávať a deliť sa s ňou.
Môžeš milovať jeho a ty zase ju. Vtedy je to skutočné, keď nepočítaš dni, keď nechceš byť ani minútu bez neho. Keď si šťastný kvôli jej šťastiu. Plánuješ a nie len za seba, snívaš no už dávno to nie sú len tvoje sny. Nemyslíš na seba, no aj na neho. Keď plačeš, keď aj ona. Pretože láska cíti dobro aj zlo. Nie je bez sĺz, neexistuje bez trápenia. Neubližuješ, pretože by si ubližoval sám sebe. Vtedy je to láska, keď na ňu myslíš, aj keď práve pri tebe neleží. Pretože ju cítiš…v srdci. Je tam a nikdy úplne nezmizne, ak miluješ.
Neexistuje dôvod, pravidlo alebo príkaz, ktorý by láska kázala. Pretože je voľná a je pre každého. Starého, mladého, chorého nevyberá si. To my si vyberáme ju. Vyberáme si život s ňou, či bez nej. Možné je milovať a nepoznať čierny deň. No časté je báť sa. Báť sa jej sily, jej dôsledku, jej konca. Strach o svoje srdce a dušu. Keď vidíš svet bez lásky, plný vzťahov plných problémov a žiadnej radosti. Statočný každý, ktorý sa bál, no nenechal sa odstrašiť. Skúsil a miloval. Statočnejší ten, ktorý sa zranil a miluje znova…Nezanevrel a veril ďalej. Dôveruje v ňu a bojuje.
Život môže byť hektický, rýchly a nie podľa predstáv. Avšak ona upokojuje a spomaľuje ho, udržuje vieru vo svoje predstavy a túžby. Naplňuje ho a robí nás šťastnými. Pomáha nám pokračovať a nevzdať sa. Môžme mať smútok v srdci, no ona nám ho vylieči.
Môže byť život krásny, plný splnenými snami. Áno, darí sa to takmer každému z nás, kto sa snaží. No neumierajú predčasne aj tí, ktorým sa to podarilo? Splniť si najtajnejšie sny? Prečo myslia na spôsoby, vďaka ktorým budú môcť byť na chvíľku spokojní? Veď si toho toľko splnili…
Možno sú sami, chýba im teplo domova, ten povestný pokoj a skutočný oddych. Koniec koncov hľadajú ju, lásku. Nedokážu žiť bez nej. Sú a sme unavení zo života bez nej. Ako my všetci, ľudia aj zvieratá. Veď dokonca nám to ukazujú aj oni, žiadny papagáj neprežije, keď jeho polovička odíde. Pomaly prestáva žiť, už nežerie ani nerozťahuje krídla. Odíde aj on, utrápi sa k smrti. Doslova. Nedokáže si podrezať žily ani sa predávkovať liekmi a tak len čaká, kedy príde koniec a on sa už nebude musieť zobudiť.
Láska je silná, najsilnejšia a najpodmanivejšia. Tvorivá a vyhráva. No ona nesúťaží, ponúka sa a každý, kto sa jej chopí, je víťazom. Víťazom toho všetkého, medzi nebom a zemou.
Stratiť lásku je strašné. Klame, kto vraví, že smrť je horšia.
Bob M.
