Priznávam, vedela som o tebe už nejaký čas, vnímala som, že existuješ a že patríš k tým sympatickejším. Netušila som, že vieš aj ty o mne, a vlastne ma to nikdy ani nezaujímalo. Nikdy som nad tebou nepremýšľala, pretože si vždy bol iba jeden z tých ostatných neznámych ľudí.
Až pokým naše kroky nezviedla dohromady náhoda.
A pokým sme si nepozreli do očí…
Vedel, že sa ženám páči a niekedy to rád využil. Ale nemal rád, keď ho ženy chceli vlastniť kvôli žiarlivostným scénam a prehnanej kontrole. Vedel, že nie všetky ženy sú také, no on mal v živote šťastie práve na také. Preto už dlhšie nehľadal vážny vzťah a náhodné známosti bral tak, ako prišli. Už si ani nespomínal, aké to je bojovať o pozornosť nejakej ženy. Sústredil sa na prácu, ktorá mu pomáhala zabudnúť na city.
pinterest.com
Stačil mu jediný pohľad, aby pochopil, že táto žena je zlomená. Ani na okamih nezapochyboval o jej sile. Vedel, že by to hravo zvládla bez neho. Napriek tomu nezniesol pohľad na jej slzy a podal jej ruku. Uprela naňho pohľad ligotavý od sĺz. Mierne sa na ňu usmial. Natiahla k nemu ruku a on jej pomohol vstať. Nepokúšal sa ju objímať, pretože vycítil, že nestojí o cudzí dotyk.
A tak len zašepkal: ,,Bude to v poriadku.“
,,Tak veľmi by som tomu chcela veriť,“ odpovedala a s náznakom úsmevu mu stisla ruku.
Nikdy nezabudnem na naše tretie stretnutie, keď sme sa celé hodiny prechádzali pod hviezdami a bavili sa o hlúpostiach. Práve v tú noc mali padať hviezdy, preto sme sa často zastavovali a pozorovali ich. Keď sme uvideli nejakú padajúcu, tajne sme si niečo želali a potom sme sa na seba sprisahanecky usmievali. V ten večer si ma na rozlúčku nesmelo pobozkal, akoby si nevedel, či ti to dovolím. Bozk som ti vrátila, odhodlaná prežiť s tebou leto ako z romantického filmu, ktorý sa skončí s jesenným padajúcim lístím.
Bolo to o príťažlivosti, priznajme to. Víkend osamote na chate, niekoľko neskorých nočných návratov domov, tajné návštevy, keď nikto iný nebol doma… Ale žiadne rozhovory o citoch alebo o budúcnosti. Jednoducho sme sa o tom nechceli zhovárať. Tak, ako si sa ma nikdy nepýtal na minulosť, ani ja teba na budúcnosť. Akoby sme obaja čakali, že vzájomná príťažlivosť odíde tak, ako prišla.
Rýchlo som si zvykla na to, že mi večer zavoláš, aby si mi zaželal dobrú noc a povedal mi, že ti chýbam. Začala som vnímať, že každý náš bozk je nespútanejší než ten predchádzajúci a že sa na seba dívame akosi zvláštne.
pinterest.com
Potom sa leto skončilo…
Nazýva sa to letná láska. Skoro každá z nás už to zažila. ,,Prišlo to tak náhle“ je tá správna veta v tomto prípade. Nepremýšľala nad tým, čo to znamená. Ani nad tým, čo on pre ňu znamená. Jednoducho sa to stalo. A bolo to o vášni. V lete všetko dozrieva akosi rýchlejšie. A veci sú pod rúškom tmy hneď jasnejšie.
Našťastie patrila k ženám, ktoré už poznali svoju silu.
Hovorím o ženách, ktoré vyzerajú sebavedomo a hrdo. A oni také skutočne sú. Už vedia, aký je skutočný svet, poznajú bolesť aj lásku. Poučili sa zo svojich chýb a naučili sa vyhýbať dôverčivosti. Vždy dokážu pomôcť, ale samy neprosia o pomoc. Nestoja o cudziu ľútosť. Muži sa takýchto žien často priam boja, pretože sú príliš nezávislé. A práve to na sebe milujú. Svoju nezávislosť.
Takéto ženy sa nezaoberajú klebetami alebo ohováraním a sústreďujú sa najmä na svoj život. Ich oči sú zrkadlom ich duše, ktorá napriek ranám ostala čistá. Hoci tak vyzerajú, nemajú kamenné srdce. Aj oni dokážu cítiť lásku, radosť, šťastie aj beznádej.
Ale aj silné ženy majú svoje slabosti.
Rozhodli sa to ukončiť spontánne, bez zbytočných rečí, ako sú slová ľútosti. Povedali si len to najnutnejšie. A potom jednoducho odišli.
Nadýchla sa a s výdychom klikla na “odstrániť kontakt”. Nebola smutná. Jednoducho potrebovala iba jeden večer sama pre seba. Aby sa rozlúčila so svojou slabosťou.
pexels.com
Sobota večer. Väčšina mojich priateľov sa baví niekde vonku. No ja mám vypnutý mobil. Otváram víno. Dnes večer nemám chuť nikoho počúvať, ani nikam ísť. Toto je chvíľka pre mňa samú. Víno sa rýchlo míňa. Cítim, ako otupuje zmysly a uvoľňuje všetko napätie okolo mňa. Pri ďalšom poháriku si spomínam, ako chutia tvoje bozky. Neviem, prečo si sa práve ty stal mojou slabosťou, ale chcela by som ti povedať, že mi budeš chýbať. Ale to nevadí, pretože sme na to boli od začiatku pripravení. Počítala som s tým. Ty si to vedel. Náš koniec si bral ako neodvratnú súčasť nášho príbehu. No aj tak… Neprišiel ten koniec akosi skoro?
Nežiadalo sa jej plakať. Iba jej prišlo ľúto, že stratila skvelého človeka. Ale také sú krátke lásky. Jednoducho to ďalej nešlo. Vypila víno a šla spať. Na druhý deň sa prebudila s bolesťou hlavy, ale cítila, že sa tým všetko skončilo. Bola rada, že sa to stalo. A želala mu len to najlepšie.
Bola to jedna epizóda v živote, ktorá neviedla nikam, no napriek tomu ich dokázala niečo naučiť. Možno časom zabudnú, ale to, čo ich táto kapitola naučila, nezabudnú nikdy. Ona sa naučila, že nie každý koho stretne musí pre ňu nutne niečo znamenať, a on, že vzťahy založené na príťažlivosti nevydržia dlhšie ako jedno leto.
Obaja pochopili, že niektoré veci je lepšie skončiť v najlepšom. A že príťažlivosť má taktiež dátum spotreby.
