Opäť som sama… Nič nové, niečím podobným som si prešla počas svojho nie tak dlhého života už niekoľkokrát. Smútok striedajú svetlejšie chvíľky, kedy mám pocit, že som zasa slobodná a začínam sa tešiť na nové začiatky. Nezvyknem vešať hlavu, ak mi niečo nevyjde. Viem, že nič nie je stratené. Ale mám úplne iný zvyk…

V tichosti analyzujem svoju minulosť a pýtam sa, ktorá bolesť mi dala do života najviac. Ak vôbec… ak mi niečo vôbec dala, respektíve, ak som už na to prišla.

pinterest.com

Pretože verím, že každé zlé obdobie nás má niekam posunúť.

Niečo nám naznačiť, ukázať alebo nám má otvoriť oči pred skutočnosťami, ktoré sme predtým nechceli vidieť. Možno máme spoznať samých seba, prísť na to, čo chceme, čo nechceme, a o čom sme si len mysleli, že po tom túžime, no koniec koncov šlo len o túžbu z márnomyseľnosti alebo nudy.

Najviac nás dokážu zmeniť a naviesť na ten správny smer práve nesprávne lásky. Vzťahy s naoko tragickým koncom, ktoré nás na istý čas úplne odstavia. Prinútia nás plakať, kvôli nim nám nechutí jesť a na kratší či dlhší čas stratíme aj chuť žiť.

Lásky, ktoré nás zmenia, by si mal prežiť každý, aj keď to nie je niečo, čo by sme si dokázali vychutnať. Je to trpká skúška, ktorá však stojí za to, avšak na všetko pozitívne, čo nám prinesie, prídeme až časom.

Koľkokrát miluješ, toľkokrát si človekom…

Pretože každá láska nám ukáže inú časť našej duše. Vďaka nim zistíme, na akých miestach sme najviac zraniteľní a za akých okolností dokážeme bojovať až do vysilenia. Vďaka nim vieme, čo nám ubližuje, čo nám prináša radosť a čoho sa bojíme. Strach vlastne neobjavíme dovtedy, kým nemusíme stáť tvárou v tvár tomu, čo nás straší.

pinterest.com

Lásky s nesprávnym koncom nám ukážu, akí skutočne sme. Na povrch vyplávajú všetky naše vlastnosti, aj také, ktoré za iných podmienok ostávajú hlboko ukryté v našom vnútri. Naučia nás milovať oveľa viac, ako sme si mysleli, že vlastne dokážeme, naučia nás, ako sa správame, keď sa bojíme straty. A mnohokrát sme prekvapení, keď sami seba pozorujeme… Tiež nás naučia postaviť sa na vlastné nohy, keď sme donútení pozerať sa, ako od nás odchádza niekto, koho milujeme.

Vďaka týmto láskam sa stávame silnejšími.

Preto ak práve prežívaš lásku, ktorá bolí, dôveruj si. Prestaň si navrávať, že sa ti nadobro zrútil svet. Áno, možno sa naozaj zrútil, ale len na chvíľu. Postaví sa opäť, úplne iný a omnoho krajší. Len sa na tom stavaní musíš podieľať aj ty. Vtedy bude postavený podľa tvojich predstáv. Ak sa budeš len nemo pozerať na to, ako sa stavia sám, môžeš v ňom neskôr objaviť niekoľko chýb a svoju pasivitu na jeho znovuzrodení potom budeš poriadne ľutovať.

Postav sa. Hrdo a s úsmevom, hoci je ten úsmev pokropený slzami z tvojich očí. A začni si stavať nový svet. Svoj svet – dokonalý, pestrofarebný a taký, aký si ho želáš…

Autor: Mia

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nezapomenu...

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre