Niektorých ľudí musíme spoznávať roky, aby sme sa presvedčili o tom, akí naozaj sú. Pretože ak v niečom každý z nás vyniká, tak je to práve schopnosť pretvarovať sa. Hrať sa na niekoho iného, na niekoho, kým nie sme. Zo strachu, z pocitu, že nie sme „dosť“, z faloše… Vlastne je úplne jedno, aká je príčina. Tak či onak sa po tom, ako sa preukáže, že sme neboli úprimní, stávame klamármi. Nikdy som to neodsudzovala. Pokiaľ si ten človek nenasadil masku preto, aby ubližoval…

Respektíve ublížil až potom, ako si ju zosadil a ukázal svoju pravú tvár. Buď ju už viac nevládal niesť, alebo ho situácia vyprovokovala k tomu, aby ju odhodil. No skôr či neskôr sa to stane každému. Čím falošnejšia je tá maska, čím viac prekrýva, zahaľuje a prikrášľuje, o to skôr ten moment nastane.

pinterest.com

A potom pukajú srdcia…

Praskajú ako studené sklo, ktoré hodíme do vriacej vody. Najprv sa objavia prvé pukliny a potom počuť zreteľné lámanie. Presne tento stav nastane v duši niekoho, kto si myslel, že sa už konečne v láske nezmýlil. No neskôr sa dozvie, že sa mýlil opäť. Znovu, možno už po niekoľkýkrát. Myslel si, že vie, koho miluje. No opak bol pravdou.

Nechcem človeka, ktorý bude dokonalý. Pretože už viem, že dokonalým nie je nik, a ten, kto sa nám tak javí, má viac chýb ako ktokoľvek iný, len ich najprv spoľahlivo maskuje. Keď však prestane striehnuť na to, aby si na svojej tvári tú masku ponechal, všetko sa mení. Preto chcem, aby do môjho života vstúpil už len niekto, kto má hneď viacero chýb, a predsa ich nezakrýva, ani sa za ne nehanbí. A nadovšetko si dáva pozor, aby nimi nikoho nezranil.

Verím, že ten, kto sa pretvaruje, o svojich slabinách vie. Vie, že nimi dokáže ublížiť, a preto ich zastiera. Preto sa pasuje do role niekoho, kým nie je. Lebo si je istý tým, že ak by bol sám sebou, každý by ho zďaleka obišiel. A tak mu neostáva nič iné, iba sa hrať na dokonalého.

pinterest.com

A mňa už po tom všetkom, čo som zažila, takýto ľudia desia…

Čím dokonalejšie sa javia, tým väčší je môj rešpekt pred nimi. Dokonca sa im vyhýbam a púšťam si ich k sebe len veľmi opatrne. Už viac nestojím o niekoho, kto chyby nemá. Lebo síce budem mať chvíľu pocit, že svet je čarokrásne miesto, raz sa to zmení. A všetka nádhera sa premení na peklo.

Je mi jasné, že situácie, do ktorých nás život niekedy stavia, nás prinútia reagovať inak. Pod nátlakom stresu či strachu, že o niečo dôležité prídeme, sa z nás na chvíľu stávajú bytosti, ktoré nespoznávame. Ale to je prirodzené. Veď zlo predsa plodí len zlo.

Avšak tí, ktorí sú prehnane milí, v sebe majú lásky najmenej. Tí, čo milujú príliš rýchlo, zaľúbia sa takmer okamžite a veľkodušne túto „lásku“ dávajú najavo, v skutočnosti naozaj milovať ani nevedia. Hľadia iba na to, čo im vzťah, do ktorého sa tak hrnú, môže poskytnúť. Milujú vlastne len preto, aby mnoho získali, a je im jedno, ako veľmi tým niekomu ublížia.

Autor: Mery

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Chýbajú mi naše maličkosti

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre