Stalo sa vám niekedy, že ste sa bezhlavo zaľúbili do niekoho, kto vaše city neopätoval? Že ste sa cítili bezmocne a nevedeli ste, prečo k vám daná osoba neprechováva rovnaké city? Hoci ste sa snažili akokoľvek, láska zo strany vašej vytúženej osoby nie a nie prísť? V ten moment vám to nejde do hlavy, nechápete to a chcete len tú jedinú vec na svete – aby vám ten človek jedného dňa povedal to očakávané: „Aj ja ťa ľúbim“.
pinterest.com
Časom však prichádzate na to, že sa to pravdepodobne nestane. Teda aspoň vo väčšine prípadov. Láska totiž nie je vec, ktorú si len tak silou-mocou môžete zaobstarať.
Romantické filmy sú skvelé. Vždy je napokon všetko tak, ako má byť. Všetci sú šťastní a tí, ktorí sa ľúbia, skončia napriek všetkým prekážkam spolu. Avšak paradox je, že práve tieto „pozitíva“ nie sú vždy v reálnom svete také, aké by sme chceli.
Stretla som muža, chlapca, ktorý bol v mojich očiach ideálnym. Bol oveľa lepší než ten, ktorého som si „tajne“ vysnívala ako každá žena. Očaril ma svojím charakterom, povahou, vzhľadom, charizmou, postojom k ľuďom, skrátka všetkým. Hoci som sa tomu veľmi bránila a bála sa, zaľúbila som sa. A už to bolo. Prestala som vnímať okolitý svet a to, čo mi ľudia vraveli. Sama som dobre vedela, že to nemá budúcnosť, ale tak viete… Láska.
Háčik bol však v tom, že som naivne verila tomu, že to nakoniec môže dopadnúť dobre a budem šťastná…
Lenže, žiaľ, toto nebol žiaden romantický happy end. On ku mne necítil to isté, hoci to nejaký čas tvrdil. Možno to chcel nahovoriť nielen mne, ale aj sebe. Hľadala som v sebe chyby a vyčítala som si všetko, čo som spravila zle. Bola som nahnevaná za to, že som niektoré veci mohla spraviť inak. Mohla som sa správať inak.
pinterest.com
Postupom času som prišla na to, že ak vás má človek ľúbiť, nemusíte sa kontrolovať alebo robiť niečo inak, ako zvyknete.
Ak vás má človek milovať, bude milovať všetky vaše chyby.
Bude milovať to, ako si cestou v aute začnete pospevovať ktorúkoľvek pesničku. Bude milovať to, ako nadávate na svoje vlasy, aj keď ste si ich upravovali najmenej tri hodiny, pretože jemu sa budete páčiť vždy. Bude milovať to, ako v kine zjete všetky nachos ešte skôr, ako sa začne film.
A bude milovať to, ako sa naňho pozriete, keď proste stratíte všetky slová kvôli tomu, ako sa k vám úžasne správa.
Ani muži, ani ženy nemôžu za svoje city…
Takisto si ich nemôžu nanútiť. Túto vec nedokáže žiaden človek. Ani ženy by nemali byť s niekým len preto, že sa k nim muž správa dobre. Nemali by mať s niekým vzťah a spoliehať sa na to, že ich city jedného dňa prídu. Každý človek by mal byť od začiatku úprimný ohľadom svojich citov, inak je spôsobené veľa bolesti.
Možno je to tým, že máme akýsi blok z minulosti. Že sa lásky jednoducho bojíme a nedokážeme ju naplno prijímať a odovzdávať. No určite raz stretneme niekoho, komu sa nás podarí „odblokovať“.
No kým ten čas príde, nerobme hlúposti. Nebuďme s niekým len kvôli tomu pocitu, že nás niekto ľúbi. Pretože ten človek chce mať ten istý pocit pri nás. Nedávajme niekomu falošné ilúzie. Nezraňujme niekoho kvôli vlastnej potrebe a sebeckosti. Dajme mu priestor, aby našiel niekoho, kto bude pre neho (ako sa vraví) naozaj stvorený.
pinterest.com
Treba si uvedomiť, že naozaj nie vždy je všetko také, aké by sme chceli…
Že osoba, ktorú by sme tak veľmi chceli mať po svojom boku, s nami byť nemusí. A že osoba, ktorá by chcela byť s nami, nás aj dostane. Nemôžeme sa spoliehať na to, že ak niekoho ľúbime, on nás musí ľúbiť tiež.
V živote sa dejú rôzne veci. Nechcete veriť tomu, že raz bez tej osoby budete musieť žiť. V hlave vám stále znie tá veta „ľúbim ťa“ a ak vám túto vetu povie niekto iný, ani ju nevnímate, nepočujete. Pretože túto vetu chcete počuť len od jednej jedinej osoby.
Možno je to ťažké, ale treba sa pohnúť ďalej. Otvoriť srdce niekomu druhému, pri kom to tak skutočne budeme cítiť. Nie z toho dôvodu, že sa bojíme samoty, ale z lásky. Pretože je zložité začínať novú kapitolu života, kým ste sa nezmierili s tou predošlou.
Coverphoto: Photo by Priscilla Du Preez on Unsplash
