Občas sa ocitáme na rázcestí medzi ukončením vzťahu a snahou opäť všetko zachrániť. Možno sa sami seba pýtame, či to má vôbec zmysel… No na to si musíme odpovedať, bohužiaľ, len my. V takýchto momentoch za nás totiž nerozhodne nik iný. My sme sa od samého začiatku snažili, aj keď sme videli, čo nám to všetko prináša. Momenty dobré i zlé… A tak rozhodnutie ostáva niekde v povetrí.
Nevieme si pomôcť. Niečo nás ťahá preč a niečo sa nás drží ako kliešť. Spomienky. Ostávame kvôli nim? Budúcnosť. Alebo kvôli nej, aj keď vieme, aká nás čaká?
pexels.com
Myslím, že v prvom rade je potrebné si uvedomiť, akú máme hodnotu…
Nemôžeme so sebou nechať manipulovať ani kývať, ako sa to iným páči. Nebuďme ľahkou korisťou, ktorú si ľudia postupne prestanú vážiť. Nezaslúžime si byť niečo menej. Nikto z nás si nemôže dovoliť, aby bol nejakou bábkou v hre iného človeka.
Máš strach? To je ľudské… Avšak dôveruj mi, keď ti poviem, že ho mať nemusíš. Som presvedčená, že nech by si sa rozhodla akokoľvek, určite by si nezostala sama. Ani v tých najťažších chvíľach a ani tých nasledujúcich, o ktorých si vždy snívala. Aj keď to je možno ťažké, skús sa pozrieť, ako by mohla vyzerať tvoja budúcnosť, ak by si svoj život zmenila… Aspoň kúsok, aby si konečne pozerala na svoje šťastie!
Čo ak ťa vonku, za tebou vystavanými múrmi, čaká niečo iné… Niečo o čom si možno celý čas snívala, no nikdy si to nedostala. Nechcem tvrdiť, že láska bolí… skôr bolí neopätovaná láska spojená so sklamaním, ktorého si ty zažila príliš. Príliš bolesti a trápenia sa, ktoré si nikto nezaslúži.
Možno ti v hlave víria myšlienky. Možno kvôli tomu nedokážeš spávať…
Možno si už zo všetkého unavená a nevieš čo robiť. Nevieš čo ďalej… Je to v poriadku, no nedovoľ si už viac zostávať v neistote. Každý z nás si zaslúži vedieť, na čom je, a nie donekonečna čakať na zmenu, ktorá neprichádza už dlhé obdobie. Spýtam sa ťa… Na čo čakáš? Už si určite zistila, že ľudia sa naozaj nemenia a že všetka snaha, ktorú do toho dávaš, je nakoniec aj tak márna, keď to chce len jedna strana. Keď to chceš len ty. Prečo neustále ostávaš na mieste, kde niekto nemá snahu byť s tebou. Drahá, prosím… Neubližuj si!
Prosím, zozbieraj všetku silu a postav sa za seba! Postav sa za svoje šťastie! Za budúcnosť, akú si chcela vždy prežiť po boku niekoho, pre koho budeš prioritou TY! Nie niekto iný alebo niečo úplne iné. Maj svoju hrdosť a nenechaj so sebou zametať… Nie si žiadnou bábkou, ktorú môžu ľudia využívať vtedy, keď sa im to hodí…
pexels.com
Čo ak ti naozaj ubiehajú tie najlepšie roky života a ty sa počas nich len trápiš…
Myslím, že každý z nás si zaslúži byť šťastný. A čo ak na teba čaká šťastie niekde inde a ty to nezistíš, kým sa neprestaneš báť zmeny. Viem, že sa to zdá byť nemožné, ale ver mi, že si zaslúžiš viac.
Zaslúžiš si mať po boku človeka, ktorý ťa nebude skrývať. Ktorý ťa hrdo predstaví svojim blízkym a ktorý nebude zatĺkať, ak k tebe začne niečo cítiť. Človeka, ktorý bude ochotný prejsť niekoľko kilometrov alebo hodín, len aby mohol čím skôr tráviť spoločný čas s tebou. A nie človeka, ktorému vyhovuje vídať sa raz za dva týždne. Zaslúžiš si mať po boku osobu, na ktorú sa môžeš kedykoľvek spoľahnúť a vieš, že ti nikdy neodmietne pomoc. Zaslúžiš si lásku. Pravú lásku bez bolesti. Bez ubližovania si a následného obviňovania.
Zaslúžiš si plnohodnotný vzťah, v ktorom sa budeš cítiť milovaná! Vzťah, v ktorom pocítiš lásku…
A tak sa spýtaj samej seba, či má zmysel ďalej pokračovať v takomto „vzťahu“… Aj keď myslím, že tvoja hlava to už dávno vie. Už to musí prijať len srdce, ktoré sa možno na nejaký čas uzamkne, a dostať sa doň nebude tak jednoduché, ako sa bude na prvý pohľad zdať. No postupne sa začne otvárať, až doň vpustí niekoho, kto ho naplní láskou, po akej si vždy túžila…
Autor: Saška
Coverphoto: pexels.com
