Niekto by si povedal, že som mladá, nevyrovnaná a že v podstate neviem o živote ani o láske ešte vôbec nič. Láska však nie je ohraničená vekovou hranicou. Ako sa vraví, láska kvitne v každom veku. Keď som ťa stretla, neprikladala som tomu žiaden význam. Absolútne som si nemyslela, že ty mi otočíš život o 180 stupňov. A potom som do toho „spadla.“
Túto otázku: „Prečo ma miluješ?“ alebo: „Prečo ja?“ si mi položil asi tisíckrát. Nie, žeby som nikdy nevedela odpoveď. Vedela som prečo, ale nedalo sa to opísať.
pinterest.com
Proste som to cítila. A myslím, že práve to je to podstatné. To, čo cítim ja. A je to vo všetkom, v každej maličkosti. V maličkostiach, ktoré som kedysi nevidela a nevedela oceniť. A až potom som prišla na to, že som v podstate bez teba nikto. O tomto sa dá polemizovať, pretože na druhej strane vieme, že záleží len na nás samých.
Dá sa bez teba žiť, samozrejme.
Ale už by to nebol taký život, aký som chcela s tebou. Môžem, ale nechcem bez teba žiť. Prešiel tak dlhý čas, kedy by si každý z nás mohol povedať, že to prebolelo. Ale odmietala som to, vedela som, že aj keď prejdú mesiace, roky a ja ťa neuvidím, nikdy sa nebudem „presviedčať,“ že ťa nemilujem.
Keď niečo berieme ako zvyk, myslíme si, že o to nikdy neprídeme.
Priznám sa, sama som si to myslela. „Neviem prečo.“ To bola zakaždým moja odpoveď na túto otázku. Ale keď som sa nad tým zamyslela, zistila som prečo. Za tak krátky čas si mi dokázal dať to, čo som celý život nemala. Dal si mi domov. A domovom nemyslím priestor a štyri steny. Domov si pre mňa ty, hocikedy a hocikde. Obyčajné ráno, kedy si mi uvaril kávu, dal pusu na čelo. Maličkosti… Bohužiaľ som ich začala brať ako samozrejmosť.
A zrazu si tu nebol.
Nikto ma nebozkával v aute, kým na semafore naskočila zelená, nikto mi v noci nekradol perinu, nikto mi zrazu nehovoril, že ma nikdy neopustí. Začali mi chýbať naše nezmyselné rozhovory, ktoré nemali konca… ty si mi začal chýbať. Ale tak inak ako zvyčajne chýbajú ľuďom ľudia. Spravili sme obaja veľa chýb. Ale to k tomu patrí. Na vzťah sú vždy dvaja a nikdy nemá vinu len jeden.
Aj keď najradšej by som zobrala všetko na seba. Cesta autom, keď si zastavil na krajnici, len aby si ma objal. Keď si odišiel, odišiel kus mňa. Preplakané noci, nespavosť, nechuť do jedla. Smútok prežíva každý inak, každý máme právo na to „byť smutný.“ Len sa tomu nesmieme poddať.
Po čase som zistila, že to všetko, čo sa stalo, malo nejaký význam a dôvod. Muselo to byť. Aby som si isté veci uvedomila… Dnes som silnejšia. Dnes mi stačí desať minút v tvojej prítomnosti. Keď ťa môžem držať, objímať, dýchať tvoju vôňu. Nič krajšie na svete pre mňa neexistuje. Keď si mám predstaviť svoju budúcnosť, vidím tam teba.
pinterest.com
Pretože si pre mňa celý svet.
Ktorý by som za teba aj dala. Milujem ťa preto, lebo si mi ukázal mňa. To čo som doteraz hľadala, seba. Dal si mi domov, pozornosť, lásku… písala by som nesmierne dlho, ak by som to mala napísať všetko. Pri nikom som sa nikdy necítila tak skvele ako pri tebe. Chcem len, aby si vedel, že som nikdy neprestala, nikdy nepochybovala, aj keď som sa k tomu snažila prinútiť. Ani nikdy neprestanem, budem ťa milovať do posledného môjho výdychu. Teraz si predstavujem, ako sedíme na terase, pijeme kávu a ty plačeš… ako vtedy.
Ale teraz od šťastia.
Nechcem nič predpovedať, ani si nič namýšľať, chcem si užiť každú chvíľu, ktorú mi dáš, aby som mohla byť s tebou. Chcem ti ukázať, že to, čo sme zbúrali, vieme znova poskladať, chcem ti dať to, čo si zaslúžiš. Nekonečnú a bezhraničnú lásku. Rodinu. Viem, že som hrozná, ale aj ty si hrozný, a z toho vyplýva, že sa dokonale k sebe hodíme. Ďakujem, že ťa mám vo svojom živote, síce nie tak, akoby som chcela, ale mám. Do konca života je veľmi dlhá doba, ale vôbec by mi nevadilo stráviť ju vedľa teba.
A vám ostatným chcem len povedať, aby ste robili to, čo cítite.
Riaďte sa vždy srdcom. Niekedy nebudete vedieť, či je to správne, ale verte mi, je to to najsprávnejšie, čo môžete urobiť. Hlavne nežite v minulosti, všetci sme si rovní a každý robíme chyby. Každý máme právo „zakopnúť,“ dôležité je poučiť sa a ísť ďalej. Ale všetci si zaslúžime a máme právo byť štastní a milovaní.
Autor: Bianca
Coverphoto: Photo by Candice Picard on Unsplash
