Už vám to niekto povedal? Alebo vám niekto blízky povedal, že mu to niekto povedal? Tento článok som sa rozhodla napísať, lebo aj mne to kedysi niekto povedal… A vtedy som si pomyslela: Blbosť! Vyhovára sa. Nevie, ako mi má povedať, že ma nechce, tak mi povie toto… Kravina. Buď niekoho chceš, alebo nechceš a nie je nič medzi tým, hovorila som si…

A hovorila som si to dovtedy, kým sa to nestalo aj mne…

pinterest.com

Viete, bolo to celé nejaké zvláštne. Ja som si to vlastne ani neuvedomovala a chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, čo sa so mnou deje… Po vzťahu a láske som túžila, dokonca sa mi mnohí muži aj páčili. Niektorí dokonca veľmi. S niektorými mi bolo dokonca veľmi dobre… A vtom sa to celé posralo.

Akonáhle som pocítila, že nejaký začínajúci vzťah začína byť naozaj vzťahom, začali sa mi diať šialené veci… Akonáhle mi na krk „dýchol záväzok“ (a to naozaj hocijaký, teraz nehovorím o svadbe a niečom veľmi vážnom, úplne stačilo, keď som pocítila, že ma niekto začína mať rád…), tak sa začalo peklo… Vo mne.

Doslova zo dňa na deň som stratila o daného človeka záujem. Občas som sa snažila bojovať s tým a hovorila som si: Kata, čo si už naozaj sprostá, veď presne toto chceš, tak čo vymýšľaš… Nahovárala som si, že som sa asi len zľakla alebo čo… No ak som do toho išla takto nasilu, časom na scénu nastúpili dokonca fyzické príznaky tohto „strachu zo záväzkov“, čo je inak podľa mojich dnešných vedomostí a názorov normálna diagnóza.

Začala som trpieť panickými záchvatmi. Prestávala som jesť… Spať. Bola som v permanentnom strese. Dokázala som za týždeň schudnúť niekoľko kíl. Zhoršila sa mi pleť. Začínala som sa doslova dusiť vo vlastnom tele. Tŕpli mi ruky, tvár… Dokonca som zažila aj to, že mi šklbalo okom…

Mala som pocit, že sa môj život končí, že robím obrovskú chybu…

pinterest.com

Že to možno nie je ten pravý a čo potom?! Zlomím mu srdce? To predsa nechcem. Občas som dokonca trpela nevoľnosťami… No proste niečo hrozné. A nič z toho nebolo úmyselné…

A tak som to vždy ukončila alebo som sa začala správať ako krava a naviedla som mojich potencionálnych partnerov na to, aby to ukončili sami… A mne sa neskutočne uľavilo. Bol to pocit, akoby vás niekto stiahol hlboko pod vodu a zrazu opäť pustil nad hladinu, kde ste sa konečne nadýchli.

Dnes viem aj to, že som za to nemohla… K tejto myšlienke a možno aj k začiatku nejakého uzdravenia ma naviedol jeden psychológ, ktorému som tak zaryto tvrdila, že som so všetkým z minulosti vyrovnaná, až sa mu to zdalo podozrivé… A hovorí mi: Vy sa ma tak veľmi snažíte presvedčiť, že ste okay, až mám pocit, že jediný, koho tu o tom presviedčate, ste vy sama.

A mal chlap asi pravdu…

pinterest.com

Otvorilo mi to oči. Áno, minulosť ma už netrápila, lenže nie preto, že by som sa s ňou úplne vyrovnala, ale preto, že som s ňou urobila presne to, čo sa s ňou robiť asi nemá. Vytesnila som ju. Akoby sa nestala. Lenže ona tým nezmizla a moje podvedomie na jej základe pracovalo a ovládalo moje správanie. Nechcem tu zachádzať do detailov, pretože je to samo osebe na celý článok, no bolo mi ublížené. A veľmi. Bola som manipulovaná a možno asi aj nejakou formou psychicky týraná. A to človek neprejde len tak… Že – stalo sa, okay, idem ďalej. Áno, z takých vecí sa časom zahojíme, ale zostanú v nás… Tak ako vo mne zostal panický strach zo vzťahov a nedôvera v ľudí… A tak som si priznala, že mám problém a začala s ním pracovať. Odvtedy mám na pamäti jeden citát:

Ak sa poriadne neuzdravíš z predošlých vzťahov, budeš jedom pre každého, kto sa ťa pokúsi milovať…

Tento článok je venovaný tým, ktorých niekto odmietol so slovami, že záväzky nechce. Že sa ich bojí alebo že sa na ne necíti. Nemusí to byť hneď lož. Možno je k vám ten človek len sakra úprimný, čo sa cení.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nebojím sa samoty, bojím sa moderných vzťahov

No a máte dve možnosti…

pinterest.com

Buď to s ním aj napriek takejto obrovskej prekážke skúsite, no pripravte sa na to, že budete potrebovať kopu pochopenia a trpezlivosti, alebo z toho rovno vycúvajte, ak vám môžem poradiť. Je totiž dosť možné, že sa vám takýto vzťah nikdy nepodarí priviesť do úspešného konca a veľmi sa zraníte…

Človek, ktorý sa trápi strachom zo záväzkov, by sa mal v prvom rade uzdraviť sám. Aspoň sčasti a hlavne svojpomocne. Úspech je teda už len to, keď si prizná, že nejaký problém má. A až potom, ako sa z tohto stavu kúsok otrasie, ideálne aspoň sčasti vylieči, by sa mal pokúšať o nejaké vzťahy… Pretože ak to takto neurobí, zraní seba, zraní iných a prepadne sa vo svojom vnútornom chaose ešte hlbšie a bližšie ku dnu.

Cover photo by Mosa Moseneke on Unsplash

Facebook komentáre