Tému tohto týždňa sme sa rozhodli nepomenovať žiadnym konkrétnym výrazom. Myslíme si totiž, že uplynulé a nasledujúce dni boli a budú témou samy osebe.

A tak by sme chceli tento týždeň chceli písať o tom, čo momentálne všetci tak nutne potrebujeme – o strachu, nad ktorým musíme zvíťaziť, solidarite, mieri v srdci a v pokoji v duši.

… … … … …

Je v poriadku cítiť strach a s nikým o tom nehovoriť. Je v poriadku tváriť sa, že sa nič nedeje, a pritom cítiť skľučujúcu beznádej. Je v poriadku mať výčitky, že ti je na rozdiel od iných ľudí dobre. Je v poriadku žiť cez deň svoj život bez zmeny a v noci sa rozplakať. Je to úplne v poriadku… Univerzálny návod, ako sa vyrovnať s obavami, neexistuje.

Na svete nikdy nebude toľko zla, aby sa doň nezmestilo dvakrát toľko solidarity a ľudskosti.

Nech už bojuješ s čímkoľvek – sama so sebou, so svojím strachom, so srdcom, ktoré ide proti rozumu… Pamätaj, prosím, že našou najväčšou silou v každom boji by mali byť len dve veci – nádej a trpezlivosť.

Naučme sa veriť, že na úplnom konci zvíťazia tí, ktorí poznajú moc lásky. Nie lásku k moci.

Ak sa budeš opäť raz trápiť pre niečo, čo ti za to nestojí, pripomeň si, že môžeš zaspávať v teplej posteli. Že ťa nič okrem zlomeného srdca nebolí a že sa nemusíš obávať o život tvoj ani o životy tvojich blízkych. Práve vo chvíľach, kedy sa trápime pre maličkosti, by sme nemali zabúdať, že máme všetko. Všetko potrebné k tomu, aby sme zajtra vstali a začali odznovu.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Jedného dňa ti všetko dá zmysel

Každý z nás minimálne raz zažil ten pocit, keď ho realita zaskočila natoľko, až sa sám seba musel spýtať, aké mal, dopekla, včera starosti.

Vieš, čo tento svet potrebuje? Hrdinov. Skutočných hrdinov, ktorí sa neboja priznať, že majú strach, že občas padajú a nie vždy sa im okamžite podarí vstať, no napriek tomu sa ešte stále nevzdali. Sú chvíle, kedy ich svet potrebuje viac než kedykoľvek predtým… A vtedy ich musíme hľadať sami v sebe.

Keď príde koniec, prajme si len to, aby všetko raz prebolelo a aby sme nikdy nezabudli.

Aj keď nepoznáš človeka na opačnej strane Zemegule, maj ho, prosím rád. Je totiž úplne rovnaký ako ty. Má rovnaké sny, rovnaké ciele i obavy. Nezáleží na tom, ako veľmi sa od seba líšime a ako ďaleko od seba sme. Usmievame sa, keď sme šťastní. Plačeme, keď nám je ubližované. A to stiera všetky rozdiely…

Nie, problémom nie sú hranice na mape. Problémom je ohraničené srdce jednotlivca. /Abhijit Naskar/

Bola by som rada, ak by sme si všetci v zlých časoch pripomínali, že vždy môže byť lepšie, a v dobrých zasa, že vždy môže byť horšie. Pretože v ťažkých časoch potrebujeme nádej a v tých dobrých musíme mať memento, ktoré nám nikdy nedovolí vrátiť sa o pár krokov späť.

… … … … …

Facebook komentáre