Tému tohto týždňa sme sa rozhodli nepomenovať žiadnym konkrétnym výrazom. Myslíme si totiž, že uplynulé a nasledujúce dni boli a budú témou samy osebe.
A tak by sme chceli tento týždeň chceli písať o tom, čo momentálne všetci tak nutne potrebujeme – o strachu, nad ktorým musíme zvíťaziť, solidarite, mieri v srdci a v pokoji v duši.
… … … … …
Je v poriadku cítiť strach a s nikým o tom nehovoriť. Je v poriadku tváriť sa, že sa nič nedeje, a pritom cítiť skľučujúcu beznádej. Je v poriadku mať výčitky, že ti je na rozdiel od iných ľudí dobre. Je v poriadku žiť cez deň svoj život bez zmeny a v noci sa rozplakať. Je to úplne v poriadku… Univerzálny návod, ako sa vyrovnať s obavami, neexistuje.
…
Na svete nikdy nebude toľko zla, aby sa doň nezmestilo dvakrát toľko solidarity a ľudskosti.
…
Nech už bojuješ s čímkoľvek – sama so sebou, so svojím strachom, so srdcom, ktoré ide proti rozumu… Pamätaj, prosím, že našou najväčšou silou v každom boji by mali byť len dve veci – nádej a trpezlivosť.
…
Naučme sa veriť, že na úplnom konci zvíťazia tí, ktorí poznajú moc lásky. Nie lásku k moci.
…
Ak sa budeš opäť raz trápiť pre niečo, čo ti za to nestojí, pripomeň si, že môžeš zaspávať v teplej posteli. Že ťa nič okrem zlomeného srdca nebolí a že sa nemusíš obávať o život tvoj ani o životy tvojich blízkych. Práve vo chvíľach, kedy sa trápime pre maličkosti, by sme nemali zabúdať, že máme všetko. Všetko potrebné k tomu, aby sme zajtra vstali a začali odznovu.
…
Každý z nás minimálne raz zažil ten pocit, keď ho realita zaskočila natoľko, až sa sám seba musel spýtať, aké mal, dopekla, včera starosti.
…
Vieš, čo tento svet potrebuje? Hrdinov. Skutočných hrdinov, ktorí sa neboja priznať, že majú strach, že občas padajú a nie vždy sa im okamžite podarí vstať, no napriek tomu sa ešte stále nevzdali. Sú chvíle, kedy ich svet potrebuje viac než kedykoľvek predtým… A vtedy ich musíme hľadať sami v sebe.
…
Keď príde koniec, prajme si len to, aby všetko raz prebolelo a aby sme nikdy nezabudli.
…
Aj keď nepoznáš človeka na opačnej strane Zemegule, maj ho, prosím rád. Je totiž úplne rovnaký ako ty. Má rovnaké sny, rovnaké ciele i obavy. Nezáleží na tom, ako veľmi sa od seba líšime a ako ďaleko od seba sme. Usmievame sa, keď sme šťastní. Plačeme, keď nám je ubližované. A to stiera všetky rozdiely…
…
Nie, problémom nie sú hranice na mape. Problémom je ohraničené srdce jednotlivca. /Abhijit Naskar/
…
Bola by som rada, ak by sme si všetci v zlých časoch pripomínali, že vždy môže byť lepšie, a v dobrých zasa, že vždy môže byť horšie. Pretože v ťažkých časoch potrebujeme nádej a v tých dobrých musíme mať memento, ktoré nám nikdy nedovolí vrátiť sa o pár krokov späť.
… … … … …
