Sedím v tichu a premýšľam. Nie o tebe, ale o tom, čo sme mali. Alebo skôr o tom, čo som si myslela, že sme mali a budeme mať. Pretože takto by som definovala náš vzťah – ako domýšľanie, ktoré veľmi dlhý čas nemalo konca. Už prešlo niekoľko mesiacov, odkedy si odišiel, a ja sa stále vraciam k otázke, ktorá mi nedáva spať: Miloval si ma vôbec?
Možno by si odpovedal áno. Možno by si tvrdil, že si to tak vtedy cítil. Ale ak je to pravda, prečo to vyzeralo tak, ako to vyzeralo? Prečo bolo viac dní, keď som sa cítila sama, hoci som bola vedľa teba? Prečo si nikdy nepočul, čo ti hovorím, a prečo som mala pocit, že na teba musím iba kričať, aby si ma konečne začal vnímať?
unsplash.com
Bolo tam viac red flagov, ktoré som nevidela…
Pamätám si všetky tie chvíle, keď som o teba bojovala, keď som ti chcela ukázať, že za to stojím. Keď som sa snažila získať tvoju pozornosť, tvoju náklonnosť, tvoje slová, ktoré by mi potvrdili, že ti na mne záleží. Ale ty si mi nič z toho nedal. Povedal si, že si len taký. Že nevieš dávať najavo city. A ja som ti uverila.
Uverila som, že všetko, čo som nedostávala, bolo preto, lebo si iný. Preto, lebo máš iný spôsob lásky. Ale bola to vôbec láska? Láska neznamená cítiť sa zanedbaná. Láska nie je o tom, že jeden sa snaží, kým druhý sa prizerá.
Spomínam si na to, ako si sa ma nikdy nespýtal, ako sa mám. Ako si ma nikdy nepočúval, keď som sa ti snažila otvoriť. Ako ti bolo jedno, či som šťastná alebo nie. Spomínam si na večery, keď si ma nechal samu s mojimi slzami, zatiaľ čo ty si sa smial niekde inde. A ja som to ignorovala. Nahovárala som si, že láska vyzerá rôzne. Že vlastne nemusí byť dokonalá, aby bola skutočná. Ale vieš čo? To nebola pravda.
Nebola som pre teba partnerkou…
Bola som niekým, kto ti zapĺňal prázdne chvíle. Niekým, kto ti uľahčoval život, zadarmo odháňal pocit samoty. Bola som tá, ktorá ti dala všetko, ale nikdy si sa nezamyslel, čo mi dávaš ty. Láska nie je o pohodlí. Nie je o tom, že jeden dáva a druhý len prijíma. Nemiloval si ma. Len si si zvykol na to, že som tam. Že som vždy pripravená podať ti ruku, keď padáš, a počúvať ťa, keď máš zlý deň. Ale keď som potrebovala ja teba, dočkala som sa len nezáujmu.
Trvalo mi dlho, kým som si to priznala. Bola som príliš zamilovaná do predstavy nás dvoch, až som prehliadala, že žiadne „nás“ vlastne nikdy nebolo. Všetko, čo som si o tebe myslela, bola len ilúzia. Ale teraz už vidím všetko, čo som predtým nechcela vidieť. Tie „drobnôstky“, ktoré ma mali varovať, tie tiché znamenia, ktoré mi šepkali, že niečo nie je v poriadku. Keď si ma nikdy nepochválil, hoci si videl, že som na niečom tvrdo pracovala. Keď si ma porovnával s inými ženami a bral si to ako vtip. Keď som sa cítila ako možnosť, nie priorita.
A teraz si ich pripomínam, lebo viem, že ich už nikdy nechcem prehliadať…
unsplash.com
Nechcem viac byť tou, ktorá ospravedlňuje nedostatok citu u niekoho, kto jej ho nechce dať. Vieš, čo je na tejto bolesti zvláštne? Že ma posunula ďalej. Naučila ma, že láska, ktorú si zaslúžim, nevyzerá takto. Naučila ma, že ak musíš bojovať o niečiu pozornosť, o niekoho city, potom to nie je láska.
Miloval si ma? Nie. Ale na tom už nezáleží. Omnoho viac mi záleží na tom, čo dnes viem… Napríklad som pochopila, že myšlienka, že bez teba by môj život nemal zmysel, je nielenže klamlivá, ale aj nebezpečná. Núti nás zostávať tam, kde nemáme čo robiť, kde nemáme koho ľúbiť a už vôbec tam nemáme hľadať šťastie.
Sedím v tichu a premýšľam… Nad nami… A zisťujem, že ma už vôbec nebolíš. Dokonca sa chcem smiať pri predstave, aká hlúpa a naivná som bola. Vraví sa, že kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. A niečo na tom bude. Ty si sa možno zabával na tom, ako veľmi ťa milujem, hoci si mi z mojej lásky naspäť nedával nič. No už som ti vzala dôvod smiať sa. Tentokrát – a myslím, že som posledná – sa už smejem iba ja. Sama nad sebou a nad svojou minulosťou, ktorá predtým bolela, no dnes je pre mňa cenným ponaučením.
Coverphoto: unsplash.com
