Videla si to… vždy, keď si sa na neho pozrela, vždy, keď si ho objala, tak to tam bolo. To povestné čaro, ktoré všetci hľadáme vo svojej polovičke, to, na čom dokážeme byť závislé. Nevieme si bez toho predstaviť svoj život, nechceme si pripustiť, že raz o to prídeme. Už len pri pomyslení na tú stratu začíname mať panický strach.
Prečo sa však upínať na niečo, čo nikdy nebude úplne naše a predovšetkým – čo možno ani neexistuje?

Zamilovaný človek hľadí na svet trochu inak. Z inej perspektívy. Všetko vníma ružovo, fantázia mu pracuje na plné obrátky, hľadí do budúcnosti a v hlave má vystavanú presnú víziu, ako to bude… A tak si žije spokojne svoj život ďalej, pretože takto to jednoducho musí byť. Nijako inak. Žiadna iná možnosť v tomto prípade nie je prijateľná.

unsplash.com

No čo ak… sa nechávame opantávať niečím, čo nie je skutočné?

Maj oči otvorené. Za každých okolností. Viac počúvaj, viac sa rozhliadaj a menej si domýšľaj, potlač svoju fantáziu, začni vnímať aj maličkosti, ktoré ti doteraz unikali. Žiadna trhlina vo vzťahu totiž nevznikne len tak, sama od seba, zo dňa na deň. Je tam stále, no ty ju nevidíš… Raz, po rokoch, však napokon vyjde na svetlo sveta a ty namiesto toho, aby si sa zmierila so skutočnosťou a prijala ju, ešte viac utekáš k svojim snom. Odmietaš si priznať, že ten, ktorého miluješ, vôbec nie je taký, akého ho chceš mať. Akého si si ho vysnívala…

Dovoľuješ, aby sa situácia vyhrotila a potom len bezradne kričíš…

Pretože raz to príde. To precitnutie, ktoré ťa zrazí na zem. Zrazu máš v hlave úplne jasno, dozvedáš sa pravdu takú, aká je, a ničomu nerozumieš. Pýtaš sa, kde sa stala chyba. Kedy sa stihol tak veľmi zmeniť? Celú vinu kladieš na jeho plecia, žiadaš od neho, aby bol opäť takým, akého si ho ty videla. Akého si ho chcela mať. Máš chuť ním zatriasť a nájsť v ňom konečne tú osobu, do ktorej si sa kedysi tak bezhlavo zamilovala.

unsplash.com

Ale on takým nikdy nebol…

Milovala si len ilúziu. Svoj ideál, ktorý nikdy nebol reálny. Aj to sa občas stáva, ak sa zamilujeme. Vidíme všetko inak. A ty teraz hľadáš vinníka, pretože vykĺznuť z tejto situácie bez poranení je jednoducho nemožné. Možno máš hroznú chuť zraniť aj ty, nielen byť zranená. Chceš sa pomstiť za to, že si dlhé roky žila len vo svojich predstavách. Chceš mu vrátiť to, že sa zrazu tak veľmi zmenil, a preto sa meníš i ty. Aby pocítil, ako veľmi to dokáže bolieť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zamilovať sa neznamená oslepnúť

No on zostal rovnaký…  Obrátil sa len tvoj pohľad na neho, prestala si sa držať – ani sama nevieš ako – svojej vlastnej predstavy, ktorá nikdy nebola podložená na reálnych základoch. Ak sa obhliadneš späť, rozpamätáš sa na začiatky a namiesto citov zapojíš triezvy rozum, dáš mi za pravdu. Zatiaľ čo ty si snívala, on bol sám sebou. Taký, akého ho vnímaš teraz. Nič sa nezmenilo, len tvoja optika.

Milovala si niečo, čo neexistuje… No, žiaľ, stáva sa to. Vraví sa, že ten, kto hľadá, nájde. No ten, kto hľadá až príliš, nachádza často aj to, čo v skutočnosti neexistuje…

Coverphoto: Photo by Matheus Bertelli from Pexels

Facebook komentáre