Vraví sa, že to, čo dáš, sa to vráti. Ale ak zamiluješ do niekoho, kto vie milovať iba seba, tak vtedy to neplatí. Vtedy hádžeš kamienky do poriadne hlbokej studne a počuješ len nepatrné žblnknutie. V tom horšom prípade to robíš tak dlho, že sa z toho pomaly, ale isto zblázniš. A raz… raz si uvedomíš, že to, čo robíš, je poriadny nezmysel.
Rovnako to bolo aj so mnou. Milovala som niekoho, kto miloval iba seba a to tak hlboko, že nebol schopný poskytnúť city aj niekomu inému. Takýto vzťah sa snáď vzťahom ani nazvať nedá.
Takýto vzťah je len o tom, že skôr či neskôr zistíš, že plytváš všetkým, čo máš.
pinterest.com
Ak miluješ niekoho, kto nevie milovať nikoho iného okrem seba, musíš sa pripraviť na to, že to bude poriadne ťažké. Prídu chvíle, kedy budeš mať pocit, že už ďalej nevládzeš. Začneš o sebe pochybovať a začneš sa podceňovať. Bude sa ti zdať, že na vine si ty, pretože on je v tomto vzťahu spokojný a ty si tá, ktorej stále niečo chýba. A predovšetkým… Kým prídeš na to, že je to celé poriadne na hlavu, prejde hrozne veľa času.
Lebo budeš skúšať. Budeš sa meniť, budeš žiadať čím ďalej, tým menej. Lásky, pozornosti, pochvaly, porozumenia… Jednoducho všetkého, čoho by v správnom, zdravom a fungujúcom vzťahu malo byť dostatok. Len v tom tvojom to nie je a, žiaľ, nikdy ani nebude.
Tak sa postupom času budeš uspokojovať s čoraz menšou dávkou lásky a začneš si nahovárať, že chyba je v tebe, keď stále nie si spokojná. Upneš sa na neho ešte viac a prejavy náklonnosti začneš vidieť aj tam, kde nie sú. Zafunguje tu psychika a keď to nenájdeš naozaj, vymyslíš si to. Objavíš vlastne niečo, čo nie je skutočné, ale ty to tak veľmi potrebuješ.
V skutočnosti však on nemusí byť zlý…
Je „len“ sebec. Berie ohľad iba na seba a jeho svet je postavený len na ňom. Možno je to obranná reakcia, ale v podstate ani nie je tvojou úlohou to skúmať. Tak skoro sa nič nezmení. To by si musela natrafiť na niekoho, kto bol kedysi poriadne zranený, kto nemal v láske príliš veľa šťastia a takýmto spôsobom sa chce iba chrániť. Avšak toto je jeden prípad z milióna. Iba on by postupom času zistil, že ak začne milovať aj iných, neubudne z neho. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa to nikdy nestane.
Z niekoho, kto je zahľadený výhradne sám do seba, sa z večera do rána nestane galantný princ, ktorého jediným záujmom bude rozosmiať ťa a urobiť ťa šťastnou. Je to tvrdé, ale je to tak. Vieš, realita je zvyčajne poriadne drsná a čím skôr si to pripustíš a postavíš sa nohami pevne na zem, tým skôr budeš mať možnosť niečo zmeniť.
pinterest.com
Ale nie jeho… Ale seba. Svoj život… Vezmeš ho pevne do rúk a povieš si, že toto nie je to, čo chceš. Že toto nie je vzťah, ktorý ťa robí šťastnou. Že toto nie je muž, ktorý ťa miluje a keď ti bude smutno, urobí všetko pre to, aby ťa rozveselil.
Rozoznať muža, ktorý sa bojí prejavovať svoje city, od takého, ktorý miluje iba sám seba, je niekedy poriadna výzva…
Ale časom na to prídeš. Časom uvidíš, či je to vzťah, do ktorého sa oplatí investovať energiu, alebo sa ti podarilo zapliesť sa s niekým, kto nevie milovať inú osobu. Keď som si ja uvedomila, že som milovala niekoho, kto miloval iba seba, celé mi to do seba zapadlo ako skladačka.
Spomenula som si na tie chvíle, kedy som síce bola s ním, ale cítila som sa sama. Cítila som sa, akoby jemu bolo jedno, že som smutná. Moje pocity ho vôbec nezaujímali. „Prebudil“ sa až vtedy, keď si uvedomil, že som akási chladná a chýbali mu moje prejavy lásky.
Spomenula som si na to, že keď mi naveľa povedal, že ma miluje, nemala som pocit, že je to skutočné, že to vyslovil od srdca, ale len preto, lebo vie, že v istých chvíľach sa to proste od neho žiadalo.
Spomenula som si na dotyky, ktoré boli síce príjemné, ale boli… Mechanické. Prázdne. Bez akéhokoľvek citu. Bolo to, akoby sa ma dotýkal stroj.
Spomenula som si na to, že keď sa na mňa pozrel, nevidela som v jeho očiach lásku. Žiadnu iskru, proste nič.
Spomenula som si na to, že nemal potrebu chrániť ma a postarať sa, aby mi nik neublížil. Krivdy, ktoré na mne napáchali iní, s ním neurobili nič. Bol voči tomu imúnny a všetky moje problémy boli jednoducho moje. Nie jeho, nemal pocit, že mi s niečím musí pomôcť.
A toto, žiaľ, nie je vzťah.
Ak miluje iba jeden, je to málo. Nestačí to. Raz príde okamih, kedy si ten, čo miluje, povie, že to nemá zmysel a úplne prázdny odíde preč. Utečie sa schovať niekam do bezpečia vyliečiť si svoje rany.
Ešte dlho potom bude premýšľať, či raz bude opäť schopný milovať. Pretože aj keď milujeme niekoho, kto milovať nevie, zanechá to v nás isté dôsledky. Aj človek, ktorý nás milovať nedokáže, nás môže zraniť, hoci nám v skutočnosti nič zlé neurobil. A v tomto prípade je to zlé práve to „nič“.
Autor: Lucia Skoncová
Coverphoto: Photo by Richard Jaimes on Unsplash
