Každá z nás pozná ten pocit, keď sme zamilované. Keď stretneme toho pravého a zistíme, že s ním chceme stráviť celý život. Aj ja som presne taký istý pocit zažila…
Prvé stretnutie bolo ako telepatia. Tvoj hlas sa mi dostal cez všetky tie moje postavené múry až do srdca a ja som mala pocit, že sa poznáme večnosť. Ako keby som s tebou prežila už niekoľko životov. Chcela som ťa, tak veľmi som túžila byť s tebou. Tie pocity šťastia, ktoré som pri tebe prežívala, ma dostávali do vytrženia. Chcela som viac. Vždy, keď som bola s tebou, som myslela, že aj ty to tak cítiš. A možno si aj cítil. Alebo si ma potreboval mať len v zálohe.
Kým ja som milovala, ty si si ma namotával. Objímal si ma, hovoril si mi krásne slová, ale nemyslel si to vážne. Aspoň nie v tú chvíľu. A keď už som v tom bola až po uši, tak vtedy si mi povedal, že máš priateľku. V tú chvíľu som sa rozsypala na márne kúsky. Moje ochranné steny okolo srdca sa znova začali zdvíhať a chcela som utiecť. Na istý čas som sa stratila z tvojho života.
pinterest.com
Lenže potom si sa znova ukázal. A ja som bola opäť v tvojej moci. Mal si ma tak veľmi pod svojou kontrolou. Volávali sme si, stretávali sa a bolo to ako predtým. Len teraz si už nespomínal svoju priateľku. Myslela som si, že už spolu nie ste. Nikdy si o nej nehovoril, nikam si s ňou nechodil, až som si začala myslieť, že je imaginárna a ty sa bojíš tvojich citov ku mne. Ale tak to nebolo…
Raz som to nevydržala a všetko ti povedala. Povedala som ti o mojich citoch k tebe a o tom, ako túžim po tvojej blízkosti. Radšej som sa ťa v tú noc vzdala a priala si, aby si bol šťastný. Bolo mi jedno, ako veľmi trpím, prioritou si bol pre mňa ty. Vieš, zlato, žena sa dokáže obetovať na úkor druhého. A ja som to spravila, len preto, aby si sa mal dobre, keď už ťa nemôžem mať.
A potom to prišlo. Keď som si už myslela, že na teba prestávam myslieť a zabúdam, si sa zjavil tak nečakane. Neublížil si mi ani tým, ako si sa zachoval, keď si ma po polroku zbadal, ale ublížil si mi tým, že si ma začal objímať a ťahať ma k sebe. Tie hádky, čo nasledovali, boli príšerné. Výčitky, plač a ty si sa tváril, že sa ťa nič netýka a že si nič neurobil. Lenže týkalo sa ťa to! Keby nebolo tvojich rečičiek a tvojich činov, tak by som sa nikdy nezamilovala.
Až neskôr som si uvedomila, o čo ti šlo. Chcel si ma mať v zálohe. Keby ti to tvoje zázemie s priateľkou nevyšlo, tak ja by som bola vtedy dobrá. Mal si ma prečítanú ako knihu. Vedel si, kedy som smutná, kedy potrebujem pohladiť a kedy potrebujem podporu. A vedel si aj to, že keby si mi o polnoci zavolal, že ma potrebuješ, tak ja sprostá by som pribehla. A to len preto, že som ťa milovala.
pinterest.com
Ale teraz mi je už dobre. Bez teba sa opäť cítim slobodne. Ukázal si mi, aká vie byť láska, a v mnohých veciach si mi pomohol a za to ti ďakujem. Zlato, preklínala som deň, keď sme sa stretli, nenávidela som sa za to, že som ti tak ľahko podľahla, ale potom som si uvedomila jednu vec. Bez teba by som nebola dnes tým, kým som.
Neznášala som ťa za to, čo si mi spravil, a túžila som po tom, aby sa to stalo aj tebe, ale už sa na teba nehnevám. Postavila som sa z úplného dna a teraz je zo mňa ešte silnejšia žena, než som bola doteraz. A to len vďaka tebe.
Milovala som ťa a nemôžem povedať, že to len tak prešlo, pretože láska nie je chrípka. Neprešlo to, ale chce to čas. Čas, aby sa všetko znova otočilo na to dobré. Bolelo to, ale naučila som sa žiť s tou bolesťou. Viem, že časom to pominie, síce jazva ostane a tak ľahko na teba nezabudnem. Viem aj to, že mi bude ešte dlho trvať, kým budem môcť znova niekoho tak veľmi milovať. Ale v tomto prípade čas všetko vylieči.
Autor: Monika Čeligová
Coverphoto: pexels.com
